On: „Ja viem, ale čo mám povedať keď sa ma budú pýtať prečozase zdražel benzín?“
Ona: „To čo doteraz. Zlí Američania sú na vine.“
On: „Veď sú.“
Ona: „Áno.“
On: „Ale ja nechcem. Ja nemám tých ujov rád. Oni si myslia,že vedia viac, ako ja si kedykoľvek budem myslieť, že viem ja sám. A žemôžu o mne všetko napísať. Že som si nevšimol november, lebo som chcelradšej október. A vlastne aj február. Spolu s prvým májom.
Ona: „Musíš ich oklamať telom. Ísť medzi nich a ukázaťim, kto je tu veľký, kto hýbe všetkým, a pôjde sa hrať aj s Hugom, ajs Fidelom.
On: „Aj s Muammarom som sa bol. Ale ten sa so mnounechcel hrať dlho. Prečo? Zasa som bol na smiech, vraj som nemal chváliť jehobulharské sestričky. Čo sú škaredé?“
Ona: „Nechaj to tak, môj krásny. Teraz sa budeme sústrediťna tréning komunikácie.“
On: „Ale ja som sa s ním chcel kamarátiť.“
Ona: „S Hugom sa ti bude lepšie kamarátiť.“
On: „Aha. Zavolám ho na svoju narodeninovú oslavu.“
Ona: „Dobre.“
Chvíľa ticha.
On: „Ale prečo tí ujovia s mikrofónmi aj mne neskáču tak akopískam?“
Ona: „Lebo nevedia skákať.“
On: „Ale tomu predo mnou skákali.“
Ona: „To sa zmení.“
On: „Hurá!“
On odchádza.
Ona sa prestala tešiť do práce.
