25. marec

Dnešný deň nie je len dňom 21. výročia Sviečkovej manifestácie, ale aj Dňom počatého dieťaťa. Príbeh každého z nás sa začal počatím. Môj, aj Váš. Aj Ivetin. Dokonca aj život Viery T., aj keď v inej galaxii. Ale nemuselo to tak byť, pretože komunisti uzákonili právo ženy rozhodovať o novom živote vznikajúcom v jej tele. Je to tak doteraz.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (43)

Téma potratov je dnes bojiskom kultúry života a smrti, zápasom o hodnoty a budúcnosť spoločnosti. Ale tiež pripomínanie si miliardy ľudských životov, ktoré boli umelo zmarené.

Viem, že každá žena, ktorá išla na umelý potrat, prešla osobným peklom, a v mnohých prípadoch si ho prežila aj po ňom. A že nie vždy šlo o rozhodnutie, ktoré urobila sama. Málo žien sa rozhodne zabiť v sebe život z vlastnej vôle. Psychológovia vedia, že mnoho krát stálo za rozhodnutím rozhodnutie partnera či rodiny pred rozhodnutím ženy. Tá sa stala len štatistom – obeťou iných s prispením strachu o svoju existenciu v prípade, že by ostala sama. Žiadna voľba, žiadne „pro choice“. Pýtam sa – keby neboli potraty legálne, koľko z tých skalpelom usmrtených detí by dnes žilo? Síce možno nemanželských, nechcených, ale v konečnom dôsledku možno šťastnejších ako mnohé deti z usporiadaných rodín? Nie všetky deti boli chcené. Už príklady biblického Mojžiša, či mýtických Romula a Remusa nevylučujú úspech matkou, či rodinou odvrhnutých ľudí v živote.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale viem aj to, že mnoho žien sa vzoprelo a na umelý potrat nešlo. Že si to dieťa dovoliť naozaj nemohli, a aj napriek všetkým problémom z nich vyrástli slušní ľudia. Hmotný nedostatok nahradila obetavosť matky.

Ochrana nenarodeného života na Slovensku je minimálna. Dnes naozaj ktorákoľvek žena môže ísť a „nechať si to zobrať“, aj keby s tým napríklad otec dieťaťa nesúhlasil. Stačí to stihnúť do troch mesiacov od počatia. Stále živá je téma, kedy je už dieťa dieťaťom, aby mali alibi, dokedy ho je možné „zarezať“ ako bezvýznamné nič, bez postihu. Moje prvé spomienky siahajú niekam do tretieho roku môjho života. Tak sa na to pozrime bližšie (info zo zdroja (http://www.forumzivota.sk/prenatalny-vyvin):

SkryťVypnúť reklamu

Koncom tretieho mesiaca tehotenstva dieťa:

- má vyvinuté všetky vnútorné orgány (väčšina z nich pracuje), nechty, pohlavné orgány, používa mimické svaly, cmúľa si prsty, reaguje na emócie matky.

Vraj toto ešte nie je človek. Ale už v 9. – 10. týždni môže dieťa uchopiť predmet do ruky, žmurká, prehĺta, pohybuje sa v plodovej vode.

Toto podľa našich zákonov tiež nie je dieťa. A pritom už koncom 8. týždňa vznikli všetky orgány dieťaťa, len majú jednoduchú podobu a nie sú všetky „na svojom mieste.“ A už v 7 týždni je možné prístrojmi zaregistrovať mozgovú činnosť.

Srdce v nedokonalom tvare rúrky začína biť už v treťom týždni.

SkryťVypnúť reklamu

Bolo to tak u mňa, u Vás, u Ivety, aj u Viery T., aj keď v inej galaxii.

V poslednom blogu som napísal, že za istých okolností možno pôjdem voliť v druhom kole menšie zlo. Menšie zlo, ktoré síce nemá za sebou komunistickú minulosť, ale ani nezdieľa moje hodnoty - a nezaujíma sa o ochranu ľudského života do tretieho mesiaca. Napriek tomu, že vymierame, napriek tomu, že život dieťaťa je hodný ochrany aj pred narodením.

Vladimír Palko ml.

Vladimír Palko ml.

Bloger 
  • Počet článkov:  129
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Historik a publicista Zoznam autorových rubrík:  kultúrazábavapolitikakomunizmusčo mám rádSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

223 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
INEKO

INEKO

117 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu