Václav Klaus kritizoval veľvyslancov, ktorí vyjadrili podporu cieľom pochodu homosexuálov. Vyvolal tým búrku naprieč politickým spektrom a ukázal, že dokáže prezentovať svoj názor aj v prípade, keď môže viac stratiť ako získať. Podobne ako v prípade kritiky nepodložených tvrdení o ľudskom vplyve na globálne otepľovanie. Na Slovensku sa podobným praktikám zahraničných diplomatov dokázalo otvorene postaviť tiež len zopár konzervatívnych osobností, inak politická scéna reagovala približne rovnako ako tá česká – hystericky, neznášanlivo, s nechuťou do serióznej diskusie. Klaus označil ciele pochodu za nemiestne a ich organizátovov za ideológov nového „izmu“ - „homosexualizmu“: „Prague Pride není projevem homosexuality, ale homosexualismu, kterého se - stejně jako řady dalších módních „ismů“ - velmi obávám.“ Treba dodať, že v Čechách majú homosexuáli možnosť uzavrieť registrované partnerstvo.
V českých luhoch a hájoch zostaneme aj v druhom príspevku. Minulý týždeň zomrel Ctirad Mašín, legenda českého protinacistického a protikomunistického odboja. Z troch ľudí, ktorým sa podarilo prestrieľať v roku 1953 do Západného Nemecka tak zostal nažive už len mladši brat Josef. Milan Paumer, alebo ako sám seba nazýval „Ten třetí“, zomrel minulý rok. Mašínovci rozdeľujú českú spoločnosť na dva tábory – prvý ich vyzdvihuje na piedestál hrdinov odboja, pretože boli jediní, kto sa postavil komunistom so zbraňou v ruke, druhý zatracuje kvôli príslušníkom ZNB a ozbrojenom pokladníkovi vozu s peniazmi, ktorých na svojej ceste zabili. Mašínovci sa už do Čiech nikdy nevrátili, Josefa Mašína však bolo možné osobne stretnúť na Slovensku. V roku 2008 im premiér Topolánek udelil čestnú plaketu predsedu vlády a v týchto dňoch opäť prebieha diskusia, či im udeliť štátne vyznamenanie. Hádam tento krát českí politici nepremárnia príležitosť vykonať správnu vec.
Budúci piatok začínajú atletické majstrovstvá sveta v juhokórejskom Dägu. Prvý krát v jeho histórii sa vykoná dopingový test u všetkých súťažiacich atlétov. Atléti sú spolu s cyklistami vnímaní ako jedinečné objekty testovania povoleného aj nepovoleného dopingu. Ten športovci a bojovníci rôznych národov a kmeňov používali od nepamäti v rôznych prírodných formách. Jednalo sa najmä o rôzne halucinogénne huby, bylinné extrakty, listy koky a podobne. Chemický doping prišiel počas druhej svetovej vojny, keď sa začali vojakom podávať amfetamín, benzedrín a pervitín. Dovtedy športovci požívali najmä kombinácie alkoholu s kofeínom, kokaínom, heroínom a podobne. Cenou za úspech však často krát bývala smrť športovca. Kontrola dopingu na právnom základe začala rozhodnutím Rada Európy v roku 1967 a odvtedy prebieha stále tvrdší boj proti dopingovým hriešnikom. V pamäti športových fanúšikov iste dodnes rezonuje diskvalifikácia víťaza behu na 100 metrov steroidového hriešnika Bena Johnsona, ktorý musel zlatú medailu vrátiť v prospech Carla Lewisa na olympiáde v Soule (1988). Pevne verím, že tento rok sa zaobíde bez škandalóznych odhalení a diskvalifikácií.
