Vráťme sa približne dva roky dozadu. Dzurinda sa stal nepopulárnym, stranou otriasala kauza financovania SDKÚ. Iveta Radičová ho vystriedala na čele kandidátky, Dzurinda nekandidoval vôbec. Tento pragmatický ťah sa oplatil, SDKÚ získala slušné percentá a keďže sa HZDS nedostalo cez 5%, mohla vzniknúť vláda na čele s populárnou, leč bezmocnou leaderkou.
Netreba zabudnúť, že prvý, kto začal spájať Euroval s dôverou vláde, bol Ivan Mikloš. Oproti predvolebnej rétorike otočil o 180° a začal pomocou poloprávd a lží Euroval obhajovať a presvedčil o ňom aj KDH a Most. Jediná SaS, väčšina Obyčajných ľudí a polovica OKS sa dokázala držať koaličnej dohody a neustúpila vydieraniu. Včera dopadla bitka Zadlženie a zbedačenie vs. Zdravý rozum výsledkom 0:1. Cenou bolo poníženie Ivety Radičovej.
Čo však ďalej? Ponúknem scenár na budúcich pár mesiacov.
Nad podivným financovaním SDKÚ už leží dvojročný prach a duo Mikloš – Dzurinda sa cíti rehabilitované. Hnev je obrátený proti Sulíkovi a Dzurinda sa už začal tváriť ako spasiteľ a budúci záchranca Slovenska v Európe. Keďže žiadna z koaličných strán nechce predčasné voľby, po pár dňoch kortešačiek a ošívania s falošným rumencom na líčkach sa zbytok koalície dohodne s Ficom, schvália Euroval, od čoho bude len krôčik k zrekonštruovania vlády... a SDKÚ, KDH spolu s Mostom padnú do náručia SMERu. Pretože keď tak urobia všetci, budú sa spoliehať, že Fica ustrážia. Ale možno sa mýlim a niektorá zo strán sa rekonštrukcie vlády nezúčastní. Alebo sa to zahrá na kupovanie poslancov, ako bývalo dobrou praxou v prípade, keď chýbali hlasy.
Otáznym zostáva, ako dlho toto spoločenstvo pretrvá, dokedy Dzurindovi vydrží dych s heslom „V mene Eurovalu a Európy“. Hlavne keď v opozícii budú čakať nasrdení a výreční sulíkovci, matovičovci...
ps: Ďakujem pánom z SaS, OĽ a OKS, že ukázali, ako sa bojuje proti euroboľševizmu.
