Voliči ktorí Ficovi svoj hlas nedali, lebo sa bálipredkladaných scenárov skazy sa podivili, že také KDH bolo zrazu ochotné ísťs ním do vlády a SDKÚ im teraz tvrdí, že sa vlastne nič nedeje, lebonastavenie sa nedá zrušiť bez negatívnych dopadov, čo Fico vie a preto toneurobí. A ako zareagovali voliči? No predsa emotívne. Pridali sa nastranu toho, na ktorého všetci útočili najviac.
Robert Ficoje geniálny manipulátor. Vždy si vie nájsť nepriateľa, málokedy konkrétneho,väčšinou je ťažko identifikovateľný a zahalený do slovných spojení ako„maďarské lobistické skupiny“, „nadnárodné spoločnosti“, „médiá ktorým onz ruky zobať nebude“ a „veľké podniky ktorým ide len o to, abyryžovali na chudobných“. Priemerný slovenský volič, ktorý pozná maximálne párveľkých podnikov na Slovensku a lobistické skupiny či zlých novinárovpozná len ako nadávku z úst politikov zneistie, a pridá sa na stranuFica, ktorý podľa svojej populistickej rétoriky nikdy nedovolí aby tietokapitalistické živly neokrádali ľud tejto krajiny.
Ďalšiaz jeho výhod je talent v štylizovaní sa do role ukrivdenéhobezmocného Tasilka, ktorý ale bude bojovať zo všetkých síl do úplnéhosebazničenia za naše práva, slobody, výhody a hlavne za to, aby smenezomierali od hladu po desiatkach. Lebo tak mi to pripadá, keď ho počujemrozprávať o bezbrehej nerovnosti a biede v tomto štáte. Ostáva nasúdnosti ľudí, či je to naozaj tak. A nakoniec chlieba hry. Objaviť sa na pódiu, zahrať divadielko s vešaním prádla predrozochvenými dôchodkyňami, polichotiť programovo ženám, zhodiť prísnu maskua ukázať na chvíľu ľudskú (?) tvár. Koho mi to len pripomína... Vráťme sana začiatok. Len to nie je už také vulgárne.
