VZN sa prijímalo ťažko, už začiatkom roka 2016 bolo jasné, že tábory obyvateľov a prevádzkarov sú nezmieriteľné. Zároveň však vznikol priestor na dohodu a kompromis medzi väčšinou poslancov staromestského zastupiteľstva. Veľký posun od marcového zasadnutia, keď za VZN hlasovali len traja poslanci a predkladateľ vicestarosta Boháč zaň nakoniec ruku ani nezdvihol.
V utorok zastupiteľstvo prijalo 3/5 väčšinou prítomných poslancov nové VZN. Strhla sa vášnivá mediálna búrka, ktorá však ani zďaleka nezodpovedala realite dokumentu, navyše podmieňovaného funkčnosťou Nesrovnalovej podvýživenej Mestskej polície, neschopného Policajného zboru a Miestneho úradu Starého Mesta.
Mnohí poslanci postavili do hry svoju povesť a za svoje hlasovanie čelili obvineniam, ktoré si tak úplne nezaslúžili.
Potom starosta Števčík vyhlásil, že VZN nepodpíše.
Pokiaľ viem, Števčík nikdy nemal k návrhom svojho vicestarostu výhrady. Návrh prešiel tak, ako ho navrhoval Števčíkov vicestarosta a ďalší poslanci, s jednou úpravou kolegu Dostála. Konzultoval sa s právnikmi dostatočne, na každom stretnutí kde som bol prítomný bola aj právnička úradu.
A zrazu je tu nová právna analýza, že vraj sa nedá? Ha-ha.
Staré Mesto musí mať VZN o otváracích hodinách. Je jediným z mála nástrojov, ako môžu obyvatelia skrz poslancov ovplyvniť život v Starom Meste a regulovať otváracie hodiny tak, aby nevládla úplná anarchia.
Po Števčíkovom kroku sa ale bude situácia ďalej len naťahovať a riešenie je opäť v nedohľadne. A som zvedavý, kto z poslancov, od minulého utorka pranierovaných vo verejnom priestore, zahlasuje za ďalší návrh VZN z dielne úradu človeka bez rešpektu voči poslancom a obyvateľom Starého Mesta.
PS: v hlasovaní som sa zdržal = môj hlas sa automaticky zarátal k hlasom proti. Návrh VZN bol príliš prísny a len trestal prevádzkarov dodržiavajúcich pravidlá. Avšak bol som ochotný rešpektovať hlasovanie väčšiny demokraticky zvolených zástupcov obyvateľov.
