Gustáv Husák bol osobnosťou jednoznačne zločinnou. Pomáhalnastoliť zločinecký komunistický režim, ktorý ho potom posadil do väzenia za „buržoáznynacionalizmus“, keďže kohútov bolo veľa a vyhrať mohlo len jedno zosúperiacich krídel. Tým víťazným bolo v tomto prípade krídlo ViliamaŠirokého. Keby nebolo Stalinovej (a vzápätí Gottwaldovej) smrti, dostal bypovraz od svojich vlastných súdruhov – bývalých kamarátov. Takto dostal lendoživotie. Po odsedení si desiatich rokov bol rehabilitovaný, keďže situáciav ZSSR sa začala odkláňať od stalinizmu, čo sa prejavilo aj u nás.
Pre Husáka nasledovalo veľmi úspešné obdobie, počas ktoréhosa opäť dostal do významných funkcií a stal sa podporovateľom Dubčekovejpolitiky socializmu, ukazujúceho ľudskú tvár. Tú vlastnú, stále neľudskú,ukrývali, ako najlepšie vedeli.
Po ruskej okupácii Husák obrátil kabát, zaradil spiatočku,a z dovtedy nezlomeného, presvedčeného komunistu, ktorý niekoľkorokov odolával brutálnemu vypočúvaniu Štátnej bezpečnosti, vzišiel normalizátornajväčšieho kalibru. Prijal podmienky Moskvy (v podstate vrazil Dubčekovi nôždo chrbta), dostal sa na čelo Komunistickej strany Československa. V roku1975 sa stal prezidentom a v tejto funkcii pôsobil do 10. decembra1989.
Ak človek ako Husák, alebo iný vysoký predstaviteľ každejdiktatúry, ktorá pôsobila na našom území, má dostať tabuľu, tak nech je tamnapísaná pravda – bez zľahčovania a banalizovania ich rozhodnutí a dopadutých rozhodnutí na nás. Fašizmus a komunizmus päťdesiat rokov deformovalimyslenie ľudí a tých niekoľko spravodlivých, vďaka ktorým máme dnes (zčasového hľadiska treba dodať, že konečne!) slobodu, sú zadupávaní bandouzlodejov a neokomunistov do zeme. Nanešťastie, aj to je daňou zademokraciu, že každý komunista v prevleku môže „myslieť sociálne a klamať slobodne.“
