Uvádzam teda inkriminované otázky v pôvodnom znení (všetkycitácie v článku sú z čísla 5/2007):
Pánpremiér srdečne Vás vítam ako sa dnes máte?
NásKarlovešťanov by veľmi zaujímalo na akom jedle si najlepšie pochutíte?
Spomenuliste šport, aký je Váš najobľúbenejší?
Pánpremiér aká farba sa Vám najviac páči?
HnevajúVás ranné zápchy na Riviére?
Mám pocit, že niekedy je lepšie nepoložiť žiadnu otázku akourobiť paródiu na rozhovor.
A čo pánovi premiérovi najviac vadí na Dlhých dieloch,kde býva? Ľaľa ho, nostalgika: „Dnes bývam na Dlhých Dieloch a preto bysom si prial, aby sa zlepšil prístup obyvateľov našej mestskej časti k takvzácnej zeleni, ktorá nám tu ešte zostala. Zdá sa mi, že ľudia sú troškuľahostajnejší a to mi je ľúto, pretože stačilo by tak málo. Zobrať metlu,hrable, lopatu a zísť sa v sobotu na malej brigáde pri poháriku vína.Neviem čím to je, ale akosi sa to už nenosí.“
Neviem čím to je, ale zdá sa mi, ako keby chcel zobraťrobotu ľuďom, ktorí sa starajú o čistotu na uliciach a popritompozabudol, že ľudia už trávia víkendy na záhradkách, chatách,v prírode, športovaním, prípadne iným spôsobom ktorý si oni samidobrovoľne zvolia, a nie nútenými brigádami ktoré im naplánovala Strana.
