SDKÚ – je strana od začiatku poznačená škandálmi, ktoré sa jej nevyhýbyli počas vládnutia a opätovne ju zaslúžene zrážajú do bahna aj teraz. Strana, ktorá momentálne prijala podobu Dzurindovho tela s obitými kolenami a umelo primontovanou hlavou Radičovej zostáva naďalej tým, čím bola od svojho počiatku – účelovým mačkopsom. Viac kontinuity by strane dodalo zvolenie Ivana Mikloša do pozície jednotky. Radičovej liberálne názory v otázke potratov a budovania sociálneho štátu vyvolávajú otázku, prečo je v názve strany „kresťanská“. Samoodstúpenie Freša, ktorý akurát začal vystupovať z tieňa z kandidátky prefláknutých tvárí, je len ďaľším faux pas v rade.
KDH – zo slávnej minulosti hnutia, kedy zápasilo s nacionalizmom a mečiarizmom, nezostalo nič. Voči slabnúcemu Mečiarovi sa síce naďalej dokáže vymedziť, ale ochota robiť Ficovi pudlíka (už od volieb v roku 2006) je jeden z najdôležitejších argumentov, prečo už túto stranu nebudem voliť. Ján Figeľ ako líder nemá absolútne žiadnu charizmu a jeho politika nemastnej – neslanej bruselkorektnosti a snaha priviesť KDH pod krídla SDKÚ v minulosti z neho v spojitosti s príklonom k Smeru robia nedôveryhodného politika. A jeden Lipšic z KDH dobrú stranu neurobí.
SDKÚ aj KDH ukázali svoju bezzásadovosť, keď nehlasovali proti tzv. vlasteneckému zákonu z dielne ezoterickej čivavy, čím len znovu ukázali, že aj im chýba nejaký ten dôležitý stavec, resp. značný kus chordy.
SAS – na prvý pohľad strana, ktorá má vcelku dobrý ekonomický program a žiadne hriechy minulosti. Teda ak nerátame dosť populistický pokus o zozbieranie podpisov na referendum, ktoré sa aj tak bál Sulík odovzdať, kvôli „nedôvere prezidentovi“. Nie, že by som veril šeplajúcemu starému ujovi jedno slovo, ale pravda je, že sa nemusí vyjadrovať k podpisom, ktoré ešte neboli odovzdané, takže Sulíkove argumenty sú nepresvedčivé a manipulujúce. Ďalej tu máme kauzu o koalícii so SDKÚ v zmysle „s Dzurindom nie, s Radičovou áno“, ktorú Sulík pochoval priam pretekárskymi manévrami, ktoré dávajú podnety pre predstavivosť, ako sa asi bude tento pán správať, keď do politiky vstúpi reálne. A nemám ilúzie o tom, čo vlastne znamená skratka SaS. Sulíkova a... Sulíkova. Som zvedavý, ako skončia jeho prípadní názoroví odporcovia v strane, keďže sú v tom v drvivej väčšine jeho prachy. Strane tiež pôsobia problémy Sulíkove vulgarizmy v diskusiách a komické zostrely ľudí z kandidátky SaS – Sulík asi nemá veľký prehľad o tom, koho to tam vlastne postavil. Ale trocha trávy pod šamanským dozorom možno rozplynú tieto kontroverzie do vzduchu. :)
SMK – už spôsob, akým sa Pál Csáky dostal na predsednícku stoličku, nevzbudzoval dôveru, v niektorých momentoch sa tiež ukazoval ako Smer friendly (hlasovanie o Lisabonskej zmluve, dotácia vydavateľstvu Madach Posonium), a najmä povolil uzdu M. Durayovi, ktorý svojimi činmi a vyhláseniami pokoja do slovensko – maďarských vzťahov nedodáva. Ale treba nechat na maďarskom voličovi, či sa rozhodne pre nich, alebo pre jej konkurenta – Bugárov Most.
Most – bol označený za piatu kolónu Smeru, čomu tak celkom neverím, presnejšie sadlo označenie Bugára ako politického hazardéra. Most vykazuje známky trucpodniku, ktorý síce má šancu uspieť, ale zároveň ponúka možnosť potopenia oboch maďarských strán. Hovorím maďarských, lebo slovenských predstaviteľov, ktorí dokážu pritiahnuť voliča, je v strane ako šafránu. Okrem toho je Béla v zásade neslušný. Ponúknuť F. Mikloškovi 12. miesto na kandidátke bolo z jeho strany hanebné, keďže nikto, ale naozaj nikto neurobil pre znormálnenie maďarsko – slovenských vzťahov toľko, koľko urobil on. Jediné, čo oceňujem na Moste je, že vzali na kandidátku členov OKS, ktorí síce nemajú toľko sebaúcty ako Fero Mikloško, ale aj tak im fandím. A možno ich aj budem krúžkovať, pretože sú to v zásade slušní ľudia.
A možno pôjdem na dovolenku.
