Ďalej sa čudujem všetkým ľuďom, ktorí tohto človeka obdivujúa nechajú spájať svoje meno s ním, alebo so stranou ktorej jenajvyšším predstaviteľom. Divím sa aj ľuďom, ktorých tento extrémistický exotnie práve najvyberanejším spôsobom pourážal, že s ním dokážu spolupracovaťlen z toho titulu, že budú mať nejaký ten podiel na moci. To hovorí veľao ich charaktere a o hodnotách ktoré vo svojom živote vyznávajúa tiež o pevnosti ich postojoch v záležitostiach, ktoré vyplývajúz takýmto spôsobom získaných funkcií.
Pretože keď chrapúň niekomu daruje funkciu, stoličku, činejakú inú trafiku, čo môžeme čakať? Že ju bude pekne krásne obhospodarovať voverejnom záujme, alebo tam bude šafáriť podľa prianí svojho donora? Odpoveďna túto otázku nech si zodpovie každý sám.
Ale aby sme sa vrátili k tomu prostorekému ožranovi(citlivejším povahám: nemám vôbec žiadny problém nazývať veci pravými menami,pretože keď niekto dlhé roky (sic!) opakovane drísta ožratý na verejnosti, inési nezaslúži) – mnohým jeho vyjadrenia pripadajú len ako folklór, ktorý musímestrpieť. Ľudia si proste povedia – veď to sa len Jano z Lietavskej Lúčkyzase spil, tak si nezáväzne vybľakuje čo má na srdci, potrebuje si len uľaviť,nechajme ho, zasmejme sa. Veď on to tak naozaj nemyslí. Okrem toho veď keby natom nebolo aspoň trochu pravdy, tak by to snáď nehovoril, nie? No ďakujempekne. Smiešni chrapúni neexistujú.
Potom je tu druhá skupina ľudí, ktorej tieto jeho „mediálnevystúpenia“, nejasné majetkové pomery a extrémistická politika vadia, čoje v poriadku, pretože hulvátov a chrapúňov, ktorí sa vyvážajú nakárach na ktoré si v živote slušným spôsobom nemohli zarobiť, treba biťpalicami a nie ich voliť do parlamentu.
A nakoniec sú tu jeho voliči, ktorí sa boja, že ichbudú opäť Maďari korbáčmi po chrbtoch mlátiť, keby nehodili do urny Jankovia Aničke svoj hlas. Len si (v lepšom prípade) neuvedomujú, že to nie jeJanko a Anička ktorí sa stratia v lese, ale extrémisti ktorí spolu sosvojimi spolu straníkmi majú istý, nie zanedbateľný vplyv na rozhodovanie o tejtokrajine.
Ale niektoré Slotove výroky naozaj pôsobia ako keby pomiešalvečer vodku, whisky a čučo, trochu posníval a zobudil sa do nového dňas prorockým výrazom na tvári a novými „faktami“ – najnovšie o smrtiM. R. Štefánika, o ktorých teraz pred chvíľočkou držal dôkazyv rukách, ale rozplynuli sa v rannom brieždení.. Nehľadiac na to, žetoto vykladanie snov, či nedajbože histórie, nielen že ohrozuje našemedzinárodné vzťahy, ale infikuje ľudí ktorí sa nie príliš zaujímajúo históriu, nenávisťou voči našim západným a južným susedom. Beneš sícemal svoje veľké chyby, ale nezaslúži si, aby ho bez akýchkoľvek vedeckyoverených dôkazov „hodnotil“ nejaký chruňo s „nevymáchanou“ papuľou. Ale ješpecifickosťou Slovenska, že si tu väčšinou môže hovoriť kto chce čo chce,a čím väčšie hovädo, tým menšia zodpovednosť za vypustené výroky. Keby sito aspoň dokázali priznať, ale schopnosť poprieť vlastný nos medzi očami majúľudia ako Slota
Čím je rozprávanie nenávistných, ničím nepodložených rečí,ak nie obyčajným rozširovaním klamstiev?
Na záver môžem len konštatovať, že o Janovi Slotovi v zásadeplatí všetko čo o ňom kedy v návaloch spravodlivého hnevu povedalaAnna Belousovová. ;)
