Do včerajška som bol rád, že nežijem v Číne, ale na Slovensku. A stále aj som, no po tých včerajších nechutnostiach, pasivite policajných zložiek a podkladaniu sa veľkej komunistickej Číne, som už rád oveľa menej. Porušovanie ľudských práv pani Marzec našou „zfešizovanou“ políciou, ktorý sa odohral v novembri 2007, sa dočkal repete. Polícia neoprávnene zadržala, v jednom prípade zranila, ďalších nevinných ľudí a agresívnych Číňanov mlátiacich protestujúcich aktivistov nechala na pokoji. Nechali ich odísť "len tak". Opäť našich policajtov riadila iná moc, ako tá naša. Tento krát nie kazašská, ale čínska. V Číne som síce nebol, ale v záberoch zo včerajška som videl Hodžovo námestie desaťtisíc kilometrov odtiaľto. Chýbali len tanky. Pán Kaliňák, pán Packa, zložte funkcie a do nevidenia. Odkaz pre súdruhov Gašparoviča a Fica nemám žiadny, to by bolo mrhanie slovami.
Pred približne hodinou skončil na Námestí slobody pri Úrade vlády ďalší protest proti porušovaniu ľudských práv v Číne. Dnes som to vnímal ale aj ako protest proti marazmu na Slovensku, ktorý včera opäť vyplynul z behu udalostí. Zvláštne pôsobila organizovaná "vyvažovacia" skupina Číňanov, ktorá stála na námestí oproti protestujúcim. Nemali žiadne transparenty, nevyvolávali žiadne heslá, len sa uškŕňali a poniektorí nás fotografovali a natáčali. Medzi nimi bolo vidno pánov v čiernych oblekoch, organizujúcich túto skupinku. Do môjho opustenia protestu bola situácia pokojná a heslo "Ľudské práva v Číne! (a na Slovensku!)" sa nieslo smerom k Úradu vlády. Ale počuť ho tam v žiadnom prípade nemohli - barikády a policajti nikoho nepustili bližšie ako na 300 metrov.
Slovensko sa vracia skratkou do totality. Mojou jedinou útechou je, že sú tu ľudia, ktorí sa nenechajú zastrašiť mocou, píšu a hovoria pravdu a neváhajú sa jej v prípade potreby zastať.
