Včerajším výrokom odhalila aj dôvody vedenia kampane „nekonfliktnou cestou“ (až sa mi žiada povedať, že treťou cestou), škoda že len voči Ficovi.
V prezidentovaní Radičovej a Gašparoviča by boli veľmi malé rozdiely. Ivan by bol najposlušnejší s poslušných, a Iveta „pro Fico“ Radičová len poslušná. Samozrejme, hrala by to pred voličmi veľmi dobre, vracala by zákony ostošesť, ale to by poslancom koalície vôbec prekážalo – namiesto jeden krát zdvihnú ruku tri krát – a prejde čo budú chcieť. Zahrá svoje divadlo pre voličov, ale inak pre Slovensko neurobí nič zásadné. Pretože politici bez vízie a zásadných postojov, narýchlo vtiahnutí do politiky a ešte rýchlejšie vystrelení ako „sympatická“ tvár pred voličov, nie sú schopní veľkých vecí.
Ďalej sa potvrdila už stará známa vec, že SDKÚ bol a ostal zlepencom všemožných názorových línií. Najsmutnejšie je však to, že všetci novinári, blogeri a osobnosti, ktorí horlia a horlili (a budú horliť) v svojich článkoch proti Ficovi, s klapkami na očiach podporujú niekoho, kto sa mu podkladá. A že naozaj jedinou skupinou politikov, ktorá má s Ficom problém, je KDS.
Po verejnom priznaní, že Ficov neokomunistický populizmus nebol a nie je pre Ivetu Radičovú žiadnym zásadným problémom, nebudem mať ani ja vôbec žiadny problém ostať počas druhého kola doma - bez výčitiek svedomia. Jediný rozdiel medzi ňou a Gašparovičom je totiž len jej minulosť. Budúcnosť bude smutná s obidvomi kandidátmi.
