Zaznelo mnoho argumentov, prečo je sčítanie nutné. Kde postaviť školy a škôlky, kde cestu, kde pristaviť toi toi - ky... a potom aj trošku rozumnejšie dôvody, ako výpočet dôchodkov, demografická krivka a podobne. Lenže - všetky podstatné informácie sa už niekde nachádzajú. V Sociálnej poisťovni, na daňových úradoch, na matrikách a podobne. Psou povinnosťou Štatistického úradu bolo nie minúť miliardu korún na tony papierov a sčítacích komisárov, aby sa potom mohla partička sociologických „expertov“ nimrať v bezvýznamných údajoch (typu či sa sprchujem raz, alebo dva krát denne a z toho vyvodzovať pre dvoch – troch ľudí v republike nadmieru zaujímavé závery), ale zistiť si potrebné údaje od príslušných inštitúcií. Otázky, na ktoré sa odpovede takýmto spôsobom zistiť nedali, sa mali klásť vzorke respondentov telefonicky a počítať so štatistickými odchýlkami. Naozaj potrebujeme až tak presne vedieť, koľko je tu Slovákov, Maďarov, či iných menšín? Pretože napríklad presný počet Rómov sa tak či tak nedozvieme, lebo sa nimi byť necítia, ale zaškrtnú buď slovenskú, alebo maďarskú národnosť. Zato rytierov Jedi sa nám isto nazbiera požehnane.
Prečo sa sčítanie nepodarilo? Pretože ľudia nie sú hlúpi. Prirodzene majú odpor voči štátnej moci, ktorá ich núti robiť to, robiť ono, a potom sa ich ešte za ich peniaze pýta úplné hovadiny, ktoré sa navyše dali zistiť oveľa jednoduchším a lacnejším spôsobom. Lenže to by sa potom pani riaditeľka (SMER) nemohla ukázať v telke skôr, ako po voľbách, keďže to je jediná mediálne zaujímavá vec, ktorú ŠÚ vykonáva. Takto sa v prípade, že ju neodvolajú, bude môcť ukázať hádam aj každý mesiac a oznámiť národu napríklad, že: „Na Slovensku je milión hajzlov. A tých mimo byt asi sto tisíc.“
