Toto všetko sú témy, ktoré si zaslúžia našu pozornosť,pretože vypovedajú o našej histórii, a o našom spôsobe vyrovnávaniasa s ňou. Škoda, že sú to len veľmi ojedinelé pokusy, ktoré sa stretávajús nezáujmom verejnosti, masírovanej vládnou výlučne promateriálnezameranou propagandou.
Akurát som si prečítal aktuálne vyhlásenie prezidentaGašparoviča k 17. novembru 1989. Tak isto ako v prípade minuloročnéhovyhlásenia ficovlády k tomuto pamätnému dňu v ňom nebol spomenutý termín komunizmus. Čoma opäť neprekvapuje, pretože aj Gašparovič je len starý komunistický káder a akokaždý starý politicky aktívny komunista nerád počúva o svojej komunistickej minulosti.
Ďalší smero – komunista Paška neváha povedať, že 17.november „bol zároveň bojom za sociálnu spravodlivosť a solidaritu“,a že „bez materiálneho zabezpečenia je sloboda pre jednotlivca často ibaprázdnym gestom.“ Videl som všelijaké dokumenty z tohto obdobia, ale tieto„myšlienky“ som tam veru nepostrehol.
Pripomínam našej vláde a prezidentovi (resp. tým kádromktorí im vyhlásenia pre verejnosť pripravujú) – v novembri 1989 padla komunistická diktatúra, čo sanaši najvyšší ústavní činitelia snažia ignorovať a robia z nehosvojimi nekonkrétnymi vyhláseniami len akýsi abstraktný deň boja za slobodu a demokraciua v ich prejavoch odznievajú rôzne nevhodné „sociálne výzvy“ ktoréabsolútne zahmlievajú princíp pamätnosti tohto dňa. Taktiež je tento deň Dňomštudentstva, čo bol aj dôvod, prečo si tento termín vybrali študentiv Prahe pre uctenie pamiatky Jana Palacha, ktorý sa upálil na protestproti sovietskej okupácii Československa.
Ale naši chlapci červení iste radšej položia kvetinky podClementisovu bustu, však?
