Klziská majú svoj význam – spoločenský a športový.Klziská umiestnené v centrách miest majú ešte dôležitejší význam – dávajúmestským detvákom či mládeži príležitosť vyblázniť sa pri svojich domovoch,vyjadrujú život a sú spoľahlivým meradlom tepu mesta. Vždy som obyvateľomStarého mesta závidel, že môžu byť za 5 minút na klzisku a v naozajpríjemnom prostredí tohto historického námestia urobiť niekoľko okruhov nakorčuliach. Dnes im už nezávidím. S ľútosťou som každý krát pozeral naprázdne klzisko, šedú plochu zloženú z štvorcových plastov, ktorá sa síce naľad podobá, ale za jeho kĺzavými vlastnosťami ďaleko zaostáva. Napadlo ma: „Kdepakasi udělali soudruzi z NDR chybu?“
(Ne)kompetentnýmje všetko jedno. Umelá plocha je finančne menej nákladnejšia na údržbu akoľadová a tým pre nich celý problém (?) končí. Že tam prestali chodiťľudia? Koho to zaujíma. Ušetrené peniaze sa dajú použiť aj lepšie.
Ďalším argumentom sú teplé zimyv Bratislave, chladiace zariadenie nie vždy stíha udržať ľadv potrebnom stave. Ale niekoľko rokov to bez problémov fungovalo, ľudiachápali, že keď teplota vystúpila nad 10 °C, tak sa korčuľovať proste nedá. Pokiaľ sapamätám, ľudí tam bolo vždy ako maku a vždy sa výborne bavili. Ja sám somtam občas chodil až z ďalekej Petržalky, brzdil som síce občas kolenamio mantinel, ale aj tak to bolo fajn.
Poslednýtýždeň sledujem rozoberanie tohto neveselého zjavu, minimálne použitejskladačky pre.. pre koho? Asi len pre toho strážnika v peknej búdke. Stráženieprázdneho klziska musí byť najnudnejším zamestnaním na svete. O rok to tambude zas. A naďalej sa budem čudovať, prečo si také prosperujúce mesto akoje Bratislava nemôže dovoliť normálne klzisko v centre.
