Nad čím ale ostáva rozum stáť, jenásilie pre zábavu a nevyprovokované napadnutia. Stále viac sa presviedčam, žehistória sa opakuje a potreba ľudí „cítiť krv“ je tu neustále a preniektorých jedincov je vyhľadávaným relaxom mlátiť bezbranných. Nedávnoprebehla médiami správa, že pätnásťročný školák natočil svojho spolužiaka akonapadol a bil iného spolužiaka, ktorý deň pred tým odmietol takzvanú„férovku“. Ďalší ich „kamaráti“ sa na túto scénu z bezpečnej vzdialenostiprizerali s cigaretkou v ústach. Na natočenom a emotívne upravenomvideu sa neskôr zabávali aj ďalší mladí ľudia. Celá udalosť by zapadla prachom,keby sa video “náhodou“ nezačalo šíriť medzi školákmi a nedostalo sa dorúk kompetentným osobám. Našťastie už bol agresor trestnoprávne zodpovedný,takže mu jeho čin neprejde len tak.
Každý z nás sauž určitestretol s nejakou formou šikanovania, alebo pouličným násilím.Internet jeplný článkov v ktorých ľudia opisujú svoje osobné skúsenostis napadnutím,v ktorých často konštatujú, že všetci okolostojaci sa iba nečinneprizerali a nezasiahli podľa vzoru nehas čo ťa nepáli. Naozajnepáli?Existujú desiatky videozáznamov, na ktorých sú zachytené útoky skupinyútočníkov na nevinnú obeť, ktorá skončí v lepšom prípadev nemocnici,v horšom ako napríklad Daniel Tupý. Napríklad aj v takejcivilizovanej krajine ako je Veľká Británia existuje presne nezistenýpočetorganizovaných skupín, ktoré si vyhliadnu v nočných uliciach obeťa následne ju brutálne zmlátia, celé to zverstvo natočiaa potom sas nahrávkou chvália iným skupinám. Obeťami sú väčšinou osamelícudzinci,nezriedka odlišnej rasy, ale napríklad aj Slováci. Skúste si predstaviťaké to je,po niekoľkých mesiacoch nemocničnej liečby nájsť na internetevideozáznam na ktorom vám skáču po bezvládnom tele a kopú do hlavy.
Ako sa brániť pred takýmitoútokmi? Legislatíva vo Veľkej Británii zakazuje nosenie zbraní na verejnosti.Nemôžete mať pri sebe ani vreckový nožík. Kto vás ochráni keď budete napadnutípsychopatom so zbraňou? Šanca prežitia útoku nožom keď máte iba holé ruky jeveľmi malá, pokiaľ je útočník odhodlaný vás zabiť. A násilníkv Británii vie, že keď napadne slušného občana dbajúceho zákonov, tennebude mať okrem prípadnej improvizovanej zbrane nič čo by preňho predstavovalohrozbu, čo ho v konečnom dôsledku len povzbudí. Našťastie žijemev krajine, kde je legálne vlastniť prostriedky, ktoré ochránia majetok čizdravie nás, našich blízkych alebo kohokoľvek v núdzi.
Lekári hovoria, že najlepšouochranou pred chorobou je prevencia. Čo je však najlepšou prevenciou prednásilníkmi? Polícia? Strach z trestu? Štatistiky dokazujú, že ani hrozbatrestu smrti nie je žiadnou prevenciou pred vraždami. Osobne si myslím, ženajlepšou prevenciou je pôsobenie rodinného prostredia na deti, od malička.Mnohí si myslia, že škola je tým prostriedkom, ktorý má formovať hodnotovýrebríček človeka a kritikou školstva sa snažia sa tým zbaviť zodpovednostiza zlyhanie vo výchove vlastných detí. Koľko krát počujeme otázky rodičov ako:„Čo vás to v tej škole učia?“ Prečo sa radšej nespýtajú sami seba, čirobia všetko preto aby ich dieťa neskončilo ako blazeované indivíduum,s ktorého citmi dokáže pohnúť lenpohľad na nejaký masaker? A že peniaze nie sú všetko vám povedia napríkladvo Švajčiarsku, kde blahobytne si žijúca znudená mládež tvorí veľmi veľképercento v štatistike lúpežných prepadnutí. A ich odpovede na otázkyvyšetrovateľov boli v zásade rovnaké – potreba vzrušenia, adrenalínu,túžba zahnať nudu, vybiť si agresivitu.
Azda najhorší na celej veci jepocit, že s tým nemôžeme skoro nič robiť. Možno len sa trochu viac snažiťviesť svoje deti k úcte k životu a hodnotám aj tým, že sas nimi budeme rozprávať aj o riešení konfliktov a nebudeme savyhýbať nepríjemným témam, medzi ktoré násilie rozhodne patrí. A samozrejmechcem popriať všetkým rodičom, aby jedného dňa nezistili, že ich dieťa je vďakanedostatku kladných vplyvov z ich strany len ďalším citovo vyprahnutýmindivíduom. A pokojný víkend. ;)
