Príjemné stránky som uviedol v úvodnom odstavci. Snáď by sa ešte dala doplniť relatívna blízkosť kultúrnych inštitúcií, či úradov. Ale tu musím, nanešťastie, skončiť. Staré mesto musí čeliť veľmi špecifickým problémom, ktoré aj napriek chabým pokusom o nápravu naďalej zostávajú problémami.
Doprava je na prvom mieste. Výskyt množstva úradov, ministerstiev, firiem, či zábavných podnikov, pre ktoré je poloha Starého mesta záležitosťou prestíže, z neho robí z hľadiska možnosti parkovania tragickú mestskú časť počas celého dňa, nie len večer, ako v prípade iných mestských častí. Jeho obyvatelia sú rukojemníkmi pravidiel, ktoré ich nútia platiť za možnosť parkovať pri svojich obydliach v dobe od 8:00 – 16:00, kedy sú mnohé ulice zdrojom príjmov pre mestskú časť. Natíska sa otázka, či obyvateľ, platiaci miestne dane, nie je voči obyvateľom iných častí Bratislavy diskriminovaný.
Mestskí policajti v Starom meste pôsobia veľmi rozpačito. Jediné, čo ich zaujíma, je parkovanie a „kešovanie“ tých chudákov, ktorých zmätie často chaotické značenie na cestách či križovatkách. Už nejaký čas funguje platenie za parkovanie cez sms. Ale ani na jednej značke, ktorá upozorňuje na spoplatnenie parkovacieho miesta, sa nedozviete číslo, na ktoré treba sms poslať. Veď to vlastne nikoho nezaujíma...
Je problém stretnúť mestského policajta, ktorý by kontroloval bezdomovca, alebo hliadku korzujúcu mestom. Zato skoro každý deň vidím mestských pupkáčov v autách, ako si udeľujú výnimky do zákazu vjazdov, otáčajú sa kde ich napadne a zahusťujú premávku. Aspoň že zrušili spoluprácu so súkromnou parkovacou službou BSP park. Pre občana však k zmene nedošlo. V autách súkromnej firmy pre zmenu jazdia štátni dopravní policajti a pomáhajú jej robiť biznis za peniaze nás všetkých. Aj tých zaujíma len to, vybrať do kasy čo najviac eur. Úplne komická bola situácia po uzatvorení Starého mosta pre dopravu okrem MHD a peších, keď tam stáli často krát dve hliadky, jedna z Mestskej, druhá Štátnej polície a odchytávali nešťastníkov, ktorí si nevšimli značku zákazu vjazdu na križovatke 50 metrov pred mostom.
Otázka bezpečnosti je druhou najvážnejšou v poradí. Ak chce obyvateľ centra prežiť každý deň bez ujmy na zdraví, musí bedlivo sledovať, či sa do mesta nechystajú futbaloví chuligáni, ako v prípade zápasu Slovanu proti Červenej hviezde Belehrad. Nič proti chorálom, ale o pol jednej v noci pôsobia dosť rušivo. Nehovoriac o následkoch takýchto „priateľských“ návštev, ktorými býva spravidla vytrhaná dlažba a neporiadok najmä na Hviezdoslavovom námestí. Z verejných peňazí sa platia zvýšené výdavky za bezpečnosť, ale aj napriek tomu dochádza vo zvýšenej miere k výtržnostiam na miestach, ktoré so športovým podujatím nemajú absolútne nič spoločné. Pýtam sa, prečo môže starosta Nového mesta nariadiť v deň zápasu zákaz predaja alkoholu v okolí štadióna, ale v Starom meste, kde sa potom pochopiteľne chuligáni zgrupujú, to možné nie je? Jedným z novších príkladov, kde došlo k výtržníctvam a zásahu polície voči fanúšikom Sparty Praha je Žilina, kde boli zdemolované podniky na námestí v centre. Samozrejme s rovnakým scenárom, ako v Bratislave. Alkohol v okolí štadióna nie, v centre „no problem“. Riešením by bolo zakázanie podávania alkoholu v centre mesta do začiatku futbalového zápasu. Ale to by sme museli mať starostu, ktorý myslí na ľudí, ktorí v centre žijú.
Otázna je aj kvalita kamerového systému monitorujúceho centrum. Najmä z nočných záberov je často krát problém identifikovať previnilcov. Pod bezpečnosť patrí isto aj situácia, keď po zime dôjde k náhlemu otepleniu a človek sa radšej snaží ísť stredom ulíc, pretože zo striech padajú kusy ľadu a snehové „lavíny“. Čím sa dostávame k plneniu nariadení, ktoré sa v našom kocúrkove dajú nielen obísť, ale aj preskočiť, podliezť, prehliadnuť...
Ďalšia téma, ktorej by som sa chcel dotknúť je dodržiavanie nočného pokoja. To, že ho prevádzkari (ako ktorí, ako kedy) dodržiavajú je síce od nich ušľachtilé, ale keď z nejakého podniku vyženiete 30 a viac potúžených ľudí o pol tretej v noci, ulica je ďalších 10 - 20 minút príkladom všetkého možného, len nie nočného pokoja.
Na záver ešte niekoľko postrehov, ktoré ma ako staromešťana vyvádzajú z miery. Tak v prvom rade rekonštrukcie všetkého možného. Zrekonštruované nábrežie je tragicky nudné, s príliš vysokým múrom. Keď sa človek posadí na lavičku, vo výhľade má len ten múr, nič iné. Snáď bude schopný zadržať aspoň Dunaj v koryte, keď na to príde. Ďalej komunistické obludárium kaziace výhľad na historické nádvorie SNG. Dlažby v centre. Často krát odfláknutá robota, s nutnosťou opravy už rok od „rekonštrukcie“. A tým pádom obmedzenie pohybu, prítomnosť hlučnej techniky v historickom centre, atď. Nevhodné architektonické zásahy - sklenené nadstavby na Hviezdoslavovom námestí pôsobia ako päsť na oko.
Žijem v Starom meste a chcem aj naďalej, tak ako kedysi moja rodina, ktorej členovia sa už presťahovali do pokojnejších častí mesta ako je Ružinov, či Petržalka. Vidím však, že problémy, ktoré ťažia občanov, tu majú všetci na háku. Hlavne, že zakázali megaboardy. ;)
