Ale hnevajú ho tie zvieratká čo bývajú oproti. Ten malýfúzač s modrou búdkou, maďarský kocúr clivo hľadiaci na pole a vínnesady, bocian z vysokého komína na dome... tí ho moc radi nemajú.Svorne po ňom prskajú, štekajú a ukazujú naňho zobákom, že robí zlobua kvôli nemu sa do našej ulice už nikto so zdravým rozumom neodváži. Jesíce pravda, že pár hosťom omylom ocikal nohavice, ba niektorým aj nohavicerozhrýzol, ale stále je to nič oproti tomu, čo vyštekávajú jeho susedia doga s čivavoma sado/maso sliepočkou. On je oproti nim veľmi mlčanlivý. Minule napríkladdoga kňučal niečo veľmi zlého o krtkoch. To ale on vždy, keď si do misky sožrádlom prevrhne pivo. Už sa povráva, že to robí naschvál. Buldog sa momentálnespamätáva z návštevy u veterinára, tak je ticho. Zle znáša kvapky.
Najväčšiu hanbu PUčuvačDLOVI však cica, fúzač a bocianurobili, keď začali po všetkých dvoroch rozhlasovať, že keď sa minule utrholz reťaze a preskočil kanál oddeľujúci ulice, nechal sa hladkať odcudzieho brčkavého chlapíka v kaftane. A začali ho urážať, že jepudel, lebo sa vraj správa ako pudel. Dokonca červený!
Veľmi uškodili jeho imidžu verného strážcu dvoraa celej ulice! A on za to predsa nemohol. Veď to bolo úplne ináč. Kusreťaze sa mu zachytil v kanáli a ten milý pán, vidiac že má problém,mu len pomohol. A tá kostička čo mu dal – čo dal, nič mu nedal. On mu jupredsa ukradol! Teda čoby ukradol – vybojoval si tú kosť! ..Nebolo to od nehoveľmi milé, že začal bojovať s niekým kto mu pomohol z pasce, ales tým mal rátať, lebo musel vidieť že pomáha veľkému zlému anekompromisnému strážnemu psovi...
Hlavne že pocit z boja ostal výborný! Bolo to celéveľmi hrdinské. Aspoň tak si to pamätá. Ináč to byť ani nemohlo. On je predsa Veľkýpes. Žiadny pudlík, ale bojovník.
Škoda že tu už nie je sused hrdzavý potkan, ten ho vždyvedel povzbudzujúco pochváliť za jeho hrdinstvo. Teraz ho už niktonepochváli... a vlastne predsa. Zabehne za ratlíKOZm, ten ho pochváli.Síce ho to bude niečo stáť, ale – vzal to ďas, jednu z kostičiekobetuje...
