Americké akciové trhy zaknihovali z koronadna z marca minulého roka masívny, už vyše 70-percentný rast a posunuli sa na nové historické maximá, pričom rekordy nedávno lámali aj nemecké akcie, emerging trhy a vôbec globálne akciové indexy. A to napriek tomu, že globálna ekonomika sa z koronaproblémov ešte nespamätala a zisky firemného sektora sú nižšie ako pred pandémiou.
Viaceré indikátory ocenenia akciových trhov ako pomer ceny k budúcim ziskom, tržbám či účtovnej hodnote sa pohybujú v blízkosti historických rekordov či na nich. Akcie boli naposledy takto drahé v čase dot-com éry a ešte nikdy sa nestalo, že by boli valuačne takto bohaté v takej skorej fáze hospodárskeho cyklu.
Vznikajú preto obavy, že sa burzy nachádzajú v bubline, ktorá by mohla čoskoro prasknúť.
Hoci to, či je nejaké aktívum bublinou, sa dozvieme až ex-post, keď praskne, predsa len existujú určité spoločné parametre, ktoré, ak sú naraz splnené, by ju mohli naznačovať.
Bohaté valuácie sú prvými z nich, no na možné spľasnutie bubliny je to málo. Navyše predpokladáme, že v nasledujúcich kvartáloch pri oživení globálnej ekonomiky vďaka vakcinácii populácie proti COVID-19 a následnému postupnému uvoľňovaniu reštriktívnych opatrení pri pokračovaní veľkej monetárnej a fiškálnej stimulácie by malo prísť k 20- až 30-percentnému odrazu ziskov firemného sektora, čo stlačí ocenenie akciových trhov na nižšie, hoci z historického hľadiska naďalej vyvýšené úrovne. Tie však práve pre stimuláciu a očakávanie nadpriemerného rastu svetovej ekonomiky možno považovať za viac-menej férové.
Ďalším parametrom je extrémne cenové momentum a rádovo štvornásobný nárast ceny akcií za posledné tri roky, ako to bolo pri japonskom indexe Nikkei 225 v roku 1989, Nasdaqu v roku 2000 alebo pri komoditách v roku 2008. Aktuálne index S&P 500 za ostatné tri roky narástol asi o 30 percent a zvyšok sveta ešte menej, a teda z tohto uhla pohľadu nemajú akciové trhy vo všeobecnosti profil bubliny. Dupľom to platí (aj pri valuáciách) pri takej masívnej fiškálnej a monetárnej podpore, pričom mnohé hodnotové a cyklické akcie sú za ostatné tri roky v mínuse.
Tretím potenciálnym ukazovateľom bubliny sú vysoké investorské expozície, tie sa pohybujú na úrovni približne „len“ 30. percentilu pri rizikových aktívach v porovnaní s priemerom za ostatných 15 rokov podľa dát J. P. Morgan. Dôvodom podváženosti investorov voči akciám sú stále pomerne vysoké očakávania možného rozkolísania trhov. Predpokladáme, že s postupnými pevnejšími základmi globálneho ekonomického oživenia bude ďalej klesať volatilita a jej očakávania, čo zvýši pozície investorov voči rizikovým aktívam a potlačí ich ceny ďalej nahor. V každom prípade na základe súčasných úrovní expozície, kde nevidno žiadny exces, nemožno hovoriť o bubline na trhoch.
Štvrtým faktorom je vysoký rast zadlženia ekonomických subjektov za ostatných päť rokov. Iste, pomer celkového globálneho dlhu k HDP narástol na rekordné úrovne, no je skreslený minuloročnou hlbokou recesiou. Po očistení o túto zdravotnícku krízu nie je rast leveragu nadmerný a nenaznačuje bublinu.
Sčítané a podčiarknuté, zo štyroch základných metrík bubliny na akciových trhoch je splnená len jedna. Nečakáme teda, že by mala prasknúť. Práve naopak, predpokladáme ďalší rast akcií.
