Najhlbší pád od 2. svetovej vojny, no zároveň najkratší
Lockdown vyše štyroch miliárd ľudí a pravidlá sociálneho odstupu znamenali kolaps spotreby, výroby či mobility pri narušení dodávateľsko-odberateľských reťazcov. Výsledkom bude ekonomický pád, ktorý výrazne prekoná aj finančnú krízu spred vyše dekády. V mnohých vyspelých krajinách spôsobí najväčšiu recesiu od čias 2. svetovej vojny. Na jej dne by globálne HDP malo poklesnúť až o sedem percent v porovnaní so štvorpercentnou korekciou počas krízového roku 2009. To sa takmer priblíži osempercentnému pádu počas ostatnej svetovej vojny či v priebehu krízových 30. rokov minulého storočia. Zisky firemného sektora by počas dna recesie, ktoré zrejme nastane v druhom kvartáli roka, mali klesnúť rádovo o 70 percent na medziročnej báze, čo bude väčší pád ako 55-percentný pokles počas finančnej krízy spred 11 rokov. Hoci pôjde o hlbokú recesiu, malo by ísť, za predpokladu, že sa koronavírus dostane čoskoro pod kontrolu a už pred letom nastane postupné „zapínanie“ ekonomík, aj o najkratšiu v histórii s dĺžkou len dvoch kvartálov. Mohli by sme teda hovoriť o akejsi technickej recesii. Napriek tomu je potrebné podotknúť, že istý čas, pravdepodobne zhruba rok v rozvíjajúcich sa ekonomikách a zrejme dva roky vo vyspelých, potrvá, kým sa ekonomická aktivita dostane na úrovne z pred koronakrízy. A to napriek gigantickej pomoci centrálnych bánk a fiškálnych stimulov vlád. Najviac pravdepodobná je obnova v tvare písmena „U“, odraz v tvare „V“ je najmä na Západe prakticky vylúčený, keď si ekonomické subjekty budú musieť opraviť svoje súvahy.
Najširší, najväčší a najrýchlejšie prijatý stimul tvorcov politík v histórii
Jedným z dôvodov optimizmu ohľadne predpokladaného pomerne rýchleho oživenia globálnej ekonomiky bola bezprecedentná veľkosť a rýchlosť nasadenia menových aj fiškálnych stimulov po celom svete, ktoré výrazne prekonali odpoveď tvorcov politík z finančnej krízy na čele so Spojenými štátmi. Pred 12 rokmi trvalo prijatie takejto záchrannej siete v USA vyše dva mesiace, teraz bola hotová do dvoch týždňov. V minulosti bolo normou, že fiškálna podpora prišla minimálne kvartál po začatí recesie, dnes to bolo doslova v prvom mesiaci a pripravuje sa už jej rozšírenie, hoci už teraz dosahuje takmer 40 percent HDP. Novinkou je neobmedzený nákup dlhopisov americkou centrálnou bankou vrátane vstupu na trh korporátnych dlhopisov, dokonca na primárny. V Európe ECB oznámila nový flexibilný program kvantitatívneho uvoľňovania v objeme 750 miliárd eur (okrem už predtým oznámených 20 miliárd eur mesačných nákupov a 120 miliárd eur do konca roka), v rámci ktorého môže kupovať aj podnikové dlhopisy. ECB navyše oznámila zrušenie 33-percentného limitu na emisiu. V prípade tejto centrálnej banky išlo až o nečakane veľký krok, lebo v minulosti väčšinou váhala a vždy zaostávala za reálnym vývojom. Treba ju pochváliť, lebo jej krok pomohol stabilizovať roztrieštené dlhopisové trhy a znížil akútne špekulácie týkajúce sa rozpadu eurozóny. K tomu je potrebné pripomenúť, že vlády v EÚ urobili fiškálne stimuly vo výške približne pätiny HDP, pričom nemecký stimul je najväčší od 2. svetovej vojny. Navyše sa pripravuje aj veľká odpoveď na spoločnej úrovni EÚ a hovorí sa o príprave veľkého fondu obnovy.
Pravdepodobný je dezinflačný vývoj, ak príde inflácia, tak až neskôr
Napriek bezprecedentným menovopolitickým stimulom, neobmedzenému kvantitatívnemu uvoľňovaniu Fedu, gigantickým nákupom aktív od ECB a napriek tomu, že Bank of England prekročila rubikon a povedala, že bude dočasne priamo financovať výdavky britskej vlády, nehrozí svetu bezprostredná inflácia. Práve naopak, ekonomický šok na strane agregátneho dopytu aj ponuky vyústil do deflačného scenára, hoci sú narušené globálne hodnotové reťazce. Predpokladáme, že rast spotrebiteľských cien na globálnej úrovni bude v tomto roku prvýkrát po niekoľkých dekádach záporný. Nebude to pritom len efekt energií, keď očakávame, že aj jadrová inflácia klesne zhruba po 20 rokoch pod nulu, čo bude ešte centrálne banky mátať dlho po oživení sa ekonomík. Monetizácia, ktorá bude zrejme jedným zo spôsobov riešenia prudkého nárastu verejných dlhov, by mohla vyvolať inflačné tlaky až v neskorších rokoch.
Reštart ekonomík bude len postupný
Veľa vlád sveta už signalizovalo, že vzhľadom na prekonanie vrcholu nákazy koronavírusom príde len postupné otváranie ekonomík vrátane tej slovenskej a odstraňovanie reštriktívnych opatrení bude vo viacerých krokoch.. No máloktorá predstavila aj presný časový harmonogram, pričom aj tie, čo tak už urobili, ho môžu zmeniť, ak sa koronavírus opäť začne vo väčšom šíriť. Už toto indikuje, že obnova ekonomík bude skôr v tvare písmena „U“, s určitým rizikom smerom k písmenu „L“, teda k dlhej pomalej obnove. Je preto zrejmé, že odraz firemných ziskov nebude v mnohých sektoroch rýchly. Výnimkou s „V“ obnovou bude zrejme Čína, kde panovala omnoho prísnejšia karanténa a systém dohľadu, čo následne umožnilo aj plné zapnutie ekonomiky. Kartou, ktorá by scenár graduálneho zapínania mohla zmeniť, môže byť objavenie lieku či vakcíny proti koronavírusu. Hoci na ňom pracuje viacero tímov po celom svete, je náročné povedať, či uzrie svetlo sveta o tri mesiace alebo o 12 mesiacov.
Rozdielna cesta vývoja tried aktív počas koronavírusu a po ňom
V minulosti platilo, že takmer každá trieda aktív sa odrazila pred koncom recesie, v priemere zhruba jeden kvartál v predstihu, no miera odrazu sa líšila. Po šiestich z posledných siedmich recesií (meraných cyklom v Spojených štátoch) nasledovala obnova v tvare písmena „V“. Teda straty počas nich boli vymazané takým tempom, ako vznikli. Jedinou výnimkou za ostatných 50 rokov bola obnova po kríze z prelomu rokov 2008 a 2009, ktorá mala tvar písmena „U“. Akciové trhy ukázali po recesiách menej symetrické odrazy. V štyroch z posledných siedmich amerických recesií dosiahli akcie predkrízové úrovne v kratšom čase ako bola dĺžka samotného poklesu. V prípade odrazov po dvoch posledných krízach v rokoch 2001 a 2009 to však trvalo až štyri roky. Podnikové dlhopisy naopak v rokoch 2001 a 2009 rýchlo vymazali straty - zhruba do jedného roka. Po tejto kríze by sa najrýchlejšie mohli zotaviť podnikové dlhopisy vzhľadom na to, že dostávajú podporu od centrálnych bánk, ktoré ich nakupujú, pričom aj valuačne sú lacnejšie ako akcie. Navyše podniky si vedia pomôcť aj samy prostredníctvom zníženia dividend, spätných odkupov či akvizičnej aktivity. Ani pri pohľade na akciové trhy nie sme pesimistickí. Aj keď odraz ekonomiky bude v tvare písmena „U“, akciové trhy v USA by sa mohli dostať na predkrízové maximá kdesi v polovici roka 2021, kde takisto čakáme, že sa prejaví obrovská likvidita, ktorú dodávajú centrálne banky. Naopak, výnosy štátnych dlhopisov ostanú priklincované na nízkych úrovniach práve pre aktivitu centrálnych bánk.
