Očakávame, že globálna ekonomika by v tomto roku mala rásť približne päťpercentným tempom, najrýchlejším minimálne od roka 2010. Ťahúňom obnovy by mal byť ázijsko-pacifický región približne so sedempercentným rastom vďaka vyše 10-percentnému rastu Indie a takmer deväťpercentnému rastu čínskeho hospodárstva, dvoch najväčších rozvíjajúcich sa ekonomík sveta. Rozvinuté ekonomiky, ktoré sa na prelome rokov ešte budú boriť s koronavírusom, by mali dosiahnuť približne 3,5-percentné tempo rastu, pričom odraz eurozóny by mal prekonať 4 percentá a Spojených štátov okolo 3,5 percenta.
Za robustným oživením, ktoré sa začalo už v lete a vykazuje tvar blízky „V“ nielen podľa predstihových ukazovateľov na čele s indexmi nákupných manažérov, ale aj reálnych dát, bude stáť objav vakcíny proti COVID-19. Naďalej ho bude podporovať aj mimoriadne uvoľnenie menovej politiky, kde sa bilancia hlavných svetových centrálnych bánk zvýši na konci roka 2021 vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu približne na 28 biliónov dolárov zo 16,5 bilióna na konci roka 2019. To isté platí aj o fiškálnej podpore, hoci nebude taká rozsiahla ako v roku 2020.
Ako pozitívum pre ekonomický rast vnímame aj výmenu šéfa Bieleho domu, keď nevypočítateľného Donalda Trumpa nahradí štandardnejší Joe Biden, vďaka ktorému by mala klesnúť politická neistota v USA a celkovo geopolitické napätie. Navyše, nedávne ovládnutie amerického senátu Bidenovými demokratmi po januárových doplňujúcich voľbách v štáte Georgia, čím získali úplnú kontrolu nad Kongresom, otvára dvere pre dodatočné veľké fiškálne stimuly (bez nutnosti robiť kompromisy s republikánmi), ktoré by mali zmierniť negatívny dosah pandémie v úvode roka, kým nepokročí vakcinácia.
Predpokladáme, že globálna ekonomika by sa na predpandemické úrovne mohla dostať už polovici roka 2021, teda za 6 štvrťrokov, výrazne rýchlejšie ako po globálnej finančnej kríze 2008/2009, keď na to potrebovala 14 kvartálov. Okrem výrazne rýchlejšej a väčšej odpovede tvorcov politík za tým stojí aj fakt, že išlo „len“ o zdravotnú krízu, ktorá nemala pôvod v nerovnováhach ekonomického systému. Aj preto pokles väčšiny systémovo dôležitých ekonomík trval rekordne krátko – len dva štvrťroky, hoci magnitúda recesie bola najväčšia od druhej svetovej vojny, keď pandémia prvýkrát v histórii zasiahla všetky regióny sveta naraz.
Oživenie globálnej ekonomiky by malo v tomto roku podporiť aj odraz ziskov firemného sektora, rádovo o 25 – 30 percent. V jeho druhej polovici by zisky firiem v Spojených štátoch a Ázii a koncom roku 2022 aj v Európe mali prekonať predpandemické hladiny. Malo by to podporiť pokračovanie rely na akciových trhoch, ako aj kompresiu rizikových prirážok podnikových dlhopisov. A to aj vďaka prostrediu rekordného dna úrokových sadzieb, ktoré sú negatívne nielen po očistení o infláciu, ale v mnohých vyspelých krajinách aj v nominálnom vyjadrení, kde menej ako nulový výnos nesie tretina všetkého dlhu vyspelého sveta vďaka tomu, že len Fed a ECB budú mesačne nakupovať aktíva za vyše 200 miliárd dolárov. Ochota podstupovať riziko by mala tlačiť nadol bezpečne vnímané aktíva ako dolár či zlato.
Pri očakávaní prudkého cyklického oživenia vďaka vakcinácii proti COVID-19 si myslíme, že najviac by sa malo dariť klasickým cyklickým odvetviam, ako aj sektorom, ktoré najviac trpeli pre pravidlá sociálneho odstupu. Pôjde o priemysel vrátane automotive, sektor materiálov pri odraze cien priemyselných kovov, ako aj odvetvie luxusnejšej spotreby (consumer discretionary), keď by malo profitovať z poklesu miery úspor a odloženej spotreby domácností pri poklese neistoty okolo pandémie. Určitý odraz úrokových sadzieb a strmšie výnosové krivky pri odraze úverovania by mali pomôcť aj finančnému sektoru. Očakávaný rázny rast cien ropy nad 60-dolárový level by sa mal pretaviť aj do dynamického rastu cien energetických firiem. Myslíme si, že aj naďalej sa bude dariť odvetviam s dlhodobým sekulárnym rastom ako informačné technológie či zdravotníctvo. Zvýšená vládna podpora, ako aj rast dopytu investorov by mali pozitívne pôsobiť aj na firmy, ktoré poskytujú obnoviteľné zdroje energie a ktoré zaviedli do svojho biznis modelu ESG princípy (princípy ohľaduplnosti voči životnému prostrediu či spoločenskú zodpovednosť).
Predpokladáme aj zotrvania slabšej úrovne dolára voči košu hlavných svetových mien, keď klesá dopyt po bezpečných prístavoch v čase odrazu globálnej ekonomiky a investori si budú viac všímať gigantické schodky rozpočtov a bežného účtu platobnej bilancie Spojených štátov.
