Ôsmeho októbra v roku 2007, som cestoval do obce Sološnica, aby som vystúpil na Vápennú a potešil sa výhľadmi ktoré poskytuje. Ďalej som mal v pláne pokračovať smerom na Uhliská, potom zostúpiť na Sklenú hutu a po zelenej značke ísť krížom cez malokarpatské lesy do obce Častá, kde som výlet plánoval ukončiť.
Počas výstupu som si všimol, že vzduch je nasýtený jemným oparom, ktorý zabraňoval výhľadom do diaľky. Na spočiatku jasnom nebi sa začali objavovať prvé oblaky. Ich biele kontúry a ich tiene na zalesnených kopcoch, oživovali scenériu. Na Vápennej ma čakala prestávka a potom pochod ďalej, po trase, ktorú som naznačil vyššie.
Na Uhliskách krátka odbočka na Klokoč, a potom späť a zostup po modrej značke dolu. V miestach do ktorých som sa následne dostal, bolo dosť zlé turistické značenie. Mal som tam ťažkosti s orientáciou a nepomohla ani mapa.
V odľahlej oblasti ktorá ja na mape označená ako Mesačná, som sa stratil úplne. Rezignoval som, že túru zakončím v Modre a vybral som sa po lesnej ceste, ktorá ma napokon doviedla do obce Horné Orešany.
V úvodnej časti výstupu ma zaujalo bralo nachádzajúce sa neďaleko chodníka. Bol z neho takýto výhľad.
Tzv. Malá Vápenná. Po tých skalách som sa vyškriabal hore a potom pokračoval ďalej.
Pohľad na juh. V pravej časti nad okolitý terén prečnieva Vysoká.
Skalnatý hrebeň Vápennej.
Pohľad smerom na východ.
V diaľke najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby.
Oblaky pribúdajú. Slnko je nimi čoraz častejšie zakryté.
Pohanská. Za ňou je plavecký hrad.
Zostup po skalnatom hrebeni.
Šípky.
Neidentifikované huby rastúce na kmeni odumretého stromu.
Uhliská.
Pohľad smerom na Klokoč.
Mesačná. Pohľad na časť hrebeňa Vápennej.
