aby ten pomer medzi nimi bol čo najviac v prospech dobrých ľudí. Povedzme keď na deviatich dobrých ľudí pripadá jeden zlý človek, tak sa to dá vydržať. Zlé je keď sú zlými ľuďmi ľudia ktorí vo vašom živote hrajú dôležitú úlohu, v prvom rade sú to rodičia, partner, potom dôležití sú ľudia ktorí vás obklopujú v práci, vaši susedia a tak ďalej. Keď stretnete na ulici blbca, tak to nevadí tak ako keď je blbec váš kolega v práci alebo spolubývajúci na priváte.
V mojom živote bol problém že tých zlých ľudí bolo príliš veľa a veľmi mi chýbala nejaká partnerka ktorú by som mal po svojom boku a ktorá by ma mala rada. Tí zlí ľudia okolo mňa boli ľudia v práci, ktorí ma šikanovali, boli to spolubývajúci na podnájmoch s ktorými som mal konflikty. Pod ich vplyvom sa aj zo mňa stával zlý človek.
Raz ma otcova sestra zoznámila s rodinou jej manžela. Títo ľudia bývali v Austrálii a občas prišli na Slovensko. Mali v Bratislave tri byty. Chceli mi pomôcť a tak mi prenajali jednoizbový byt zadarmo (teda iba za cenu nájmu). Pre mňa to bolo obrovské šťastie, lebo som bol zúfalý z toho že v Bratislave som nebol schopný si nájsť normálne bývanie. Buď som mal problém so susedmi, alebo so spolubývajúcimi, alebo to bolo pridrahé.
Tak som sa nasťahoval do ich bytu. A vtedy sa potvrdilo že sa na mňa stále lepí smola a začal som mať problémy aj v tom byte. V byte nado mnou bývala jedna žena, ktorá pracovala ako personalistka (robila tam nejakú šéfku), bola odo mňa staršia asi o dva roky. A jej začalo vadiť že som tam býval. (Ona mala byt úplne navrchu, na rohu, takže kým bol byt v ktorom som bol ja prázdny, tak nemala žiadneho suseda.
Asi jej vadilo že som fajčil (vtedy som ešte fajčil), viackrát mi povedala aby som nefajčil na záchode, že to doma cíti. Ja som jej vždy povedal že na záchode nefajčím (fajčil som v kuchyni).
Aby ste si túto ženu vedeli lepšie predstaviť, tak ona sa so mnou bavila tak, že najprv normálne rozprávala a na konci na mňa vždy vyštekla že ak sa mi nepáči, tak si to vyriešime cez políciu. Bola neuveriteľne nepríjemná a arogantná. Keď ste sa jej pozreli do očí, tak ste videli že je zlý človek. Mala to čomu sa hovorí zlé oči, zlý pohľad. Pripomínala mi moju matku, tá mala tiež oči na ktorých bolo vidno že je zlý človek.
Táto moja suseda začala byť extrémne hlučná, napríklad ja som si ľahol o desiatej spať a už som zaspal, keď ona o jedenástej vletela do svojho bytu, začala so všetkým trieskať, potom začala vysávať... Ráno keď vstala (spávať chodil neskôr ako ja, vstávala skôr ako ja) robila vždy hluk aby ma zobudila, hluk robila aj keď som mal v byte návštevu. Keď ste ju počúvali tak bolo jasné že to robí naschvál. Keď som tam býval prvé týždne, tak bola tichá, hlučná začala byť až keď si uvedomila moju prítomnosť a keď jej začalo vadiť moje fajčenie.
Pravdepodobne ma chcela donútiť k tomu aby som prišiel za ňou a sťažoval sa na ten hluk a aby mi ona mohla povedať že ona nebude robiť hluk keď ja nebudem fajčiť.
Len ja som bol vtedy poznačený tým že som mal za sebou mnoho rokov zlého života bez priateľov, bez partnerky, mnoho rokov kedy som stretával prevažne zlých ľudí a tak aj ja som bol zlý človek. Tak ja som na tú ženu ktorá bývala nado mnou zareagoval tak že som jej začal robiť zle. Robil som hluk, často aj v noci, cez deň som nahlas počúval hudbu.
Ona ma nenávidela, napríklad keď išla na výťah a bola pred mojimi dverami, tak mi vulgárne nadávala do úchylákov (pripájala k tomu vulgarizmy), preklínala ma. Takto sme si robili zle niekoľko rokov a potom sa odsťahovala.
Po rokoch som sa presťahoval do Handlovej kde som si kúpil jednoizbový byt. Tam som mal tiež problémových susedov. Ale už som nedokázal im robiť zle. Cítil som že byť zlý je niečo neprirodzené, bridilo sa mi to. Tak som sa tam snažil správať čo najtichšie, snažil som sa vyhnúť konfliktu. A moji susedia vycítili že sa bojím a tak začali byť extrémne hluční. Nakoniec sa to nedalo vydržať a ja som sa musel odsťahovať.
