Pred pár rokmi sa mi podarilo nájsť vydavateľa, ktorého zaujali moje poviedky. Napísal mi že skúsi požiadať o dotáciu na vydanie knihy.
Bohužiaľ, v FPU neschválili dotáciu, a tak vydanie knihy uviazlo na mŕtvom bode.
Skúsil som šťastie ešte v niekoľkých ďalších vydavateľstvách. Jedným z nich bolo Ikar.
Z Ikaru mi prišla odpoveď že neviem písať. (Oni to sformulovali trochu inak, ale pointa bola tá, že neviem písať.)
Z tejto reakcie doslova kričalo zranené ego nejakej ženy v tom vydavateľstve, ktorá čítala moje poviedky, kde bola napríklad táto, a cítila sa tým dotknutá.
Tu mi napadlo, že Dostojevskij mal šťastie, že nežil v dnešnej dobe, lebo keby poslal napríklad Strýčkov sen do Ikaru, tak by ho pravdepodobne odmietli ako mňa, lebo by sa ženy v Ikare cítili urazené tým že opísal Máriu Alexandrovnu Moskalevovú ako zlú, manipulatívnu a grotesknú osobu.
Kedysi dávno som si kúpil knihu v ktorej boli uverejnené víťazné poviedky zo súťaže Poviedka a bol som šokovaný aká zlá bola väčšina textov. Ja som tú knihu doslova neznášal a po čase som ju vyhodil. Potom som dlhé roky túto súťaž ignoroval.
No časom som zmenil názor a tento rok som do súťaže poslal dobre napísanú a vyzretú poviedku, (keby ste si ju chceli prečítať, odkaz na ňu je tu) a s napätím som čakal na výsledky.
Ich vyhlásenie bolo 11. júla o štrnástej na Rádiu Devín. Počúval som prvú časť relácie, kde hovorili o súťaži, potom začali s prémiovými poviedkami. Tých bolo desať a na konci bola víťazná, jedenásta poviedka. Bolo to tak že najprv prečítali názov tej poviedky, potom kúsok z nej, potom o nej chvíľu rozprávali a potom bola pesnička. Potom sa všetko opakovalo. Vydržal som počúvať do chvíle keď bol stav šesť známych poviedok, pričom autormi všetkých boli ženy.
To som začal chápať že môj text nič nevyhrá a už som počúval iba keď hovorili názov poviedky. Potom som si zložil slúchadlá a kým z nej čítali a potom o nej hovorili, tak som nepočúval. Keď hrala pesnička tak som si slúchadlá nasadil, počkal názov ďalšej, a zase som si ich zložil a takto až do konca.
Potom som si na webe pozrel výsledky a dozvedel som sa že v Poviedke 2024, z jedenástich poviedok ktoré vybrali, sú autorkami deviatich z nich ženy. Mne takýto výsledok pripadá podozrivý a som z neho sklamaný.
Podľa toho čo som si vypočul som napísal stručný, štvorbodový návod ako vyhrať poviedkovú súťaž:
1 - Buďte ženou. Na pultoch kníhkupectiev, v literárnych súťažiach, všade dominujú ženy. Takže ak ste ženou, máte vyššiu šancu vyhrať.
2 - Nesmiete nikoho uraziť, nikoho sa dotknúť. Pamätajte, stačí jeden človek ktorému zraníte ego, a na výhru (alebo finančnú dotáciu) môžete zabudnúť.
3 - Vaše písanie musí byť nabité optimizmom.
4 - Ideálne je ak je vaša poviedka oslavná óda na vašu mamu, alebo vaše kamarátky.
Ale vlastne je to jedno či sa týchto pravidiel budete alebo nebudete držať, lebo ľudia sa delia do dvoch skupín. Príslušníci prvej skupiny majú karmicky dané to, že nech sa akokoľvek snažia, nikdy nič nevyhrajú. (Ja patrím do tejto skupiny.) Príslušníci druhej, čoho sa zúčastnia, všetko vyhrajú.
Keď som chodil do školy, mal som spolužiaka ktorý bol zlý človek a šikanátor, a on bol taký že vyhral každú súťaž. Teraz je z neho úspešný umelec, je bohatý. Takže svet je takýto nespravodlivý.
