Dostanem sa k prízemnej budove, ležiacej v tôni stromov. Obklopuje ju nízky múr. Za ním sa nachádza pekne udržiavaná záhradka. Kedysi tu bola škôlka. Teraz toto zariadenie slúži ako domov pre dôchodcov.
Prichádzam k vstupným dverám, vedľa ktorých je pestrofarebná lavička. Sedí na nej babička. Uprie na mňa svoje žiariace, mladé oči. Pozdravím ju. Spýtam sa, ako sa volá a ako sa má. Volám sa Mária a mám sa tu výborne, odvetí ona. Predtým som pracovala ako opatrovateľka a teraz opatrujú tu mňa. Starajú sa o mňa vzorne. Mám tu mnoho priateľov. Personál je ku mne veľmi milý. Dobre ma tu kŕmia.
Vstúpim dnu a kráčam po chodbách. Napokon zaklopem na dvere kancelárie, kde sa zvítam s pani Muškátovou, ktorá tu pracuje ako vedúca.
Debatujem s ňou o rôznych veciach, týkajúcich sa prevádzky zariadenia, financií a podobne. Nakoniec príde reč na klientov. Čomu sa tu venujú? Hrajú spoločenské hry? Robia ručné práce? Kŕmia vtáčiky? Pani Muškátová záporne krúti hlavou. Čo teda robia? Pýtam sa.
Keď ráno vstanú, tak sadnú k laptopom, pripoja sa, prihlásia do diskusií a po celý deň nerobia nič iné, len píšu, komentujú a hodnotia, alebo nahlasujú príspevky adminovi. Keď sa im podarí znížiť niekomu karmu, alebo vymazať komentár, tak sú od radosti celí bez seba. Ich, inak ustarostené a smutné tváre, v takých chvíľach zažiaria šťastím. Sú do tejto činnosti tak pohrúžení, že sa od počítačov ani nepohnú.
Vyjadrujú sa úplne ku všetkému, ale najviac ich zaujíma politika. Žijú politikou. Veľmi ich trápi korupčná politika vlády Smeru. Nespočetné množstvo káuz. Bašternák. Ficova arogancia. Ale pamäť im už neslúži. Dávno zabudli, že kedysi ho volili. A tí čo sa pamätajú, sa k tomu ani za svet nepriznajú.
Sú poriadne nasrdení a neverili by ste, akých radikálnych písomných prejavov, sú niektorí z nich schopní. Keby ste ich príspevky čítali, mali by ste dojem, že autormi sú nejakí holohlaví výrastkovia, chuligáni. No ak by ste pisateľa stretli osobne, s prekvapením by ste zistili, že za klávesnicou sa skrýval plachý starček.
Na internete majú veľa silných slov. Vraj ak to takto pôjde ďalej, tak príde revolúcia. A keď sa to udeje, tak bude poriadna, so všetkým čo k tomu patrí. A oni budú tí, ktorí budú stáť v prvej línii na barikádach. V dyme horiacich pneumatík, mávať vzbúreneckými zástavami.
Zlých politikov zvrhnú a spravodlivo potrestajú, a potom sa moci ujmú tí dobrí. Vybudujú tu ideálnu a dokonalú spoločnosť. Bez korupcie, bez káuz. Lebo noví politici nebudú ani kradnúť, ani klamať, ale poctivo pracovať, pre naše blaho. A my všetci budeme dokonale spokojní a šťastní. A tak to potom bude, až do posledného dňa sveta.
