Bubák

Vydýchla som si. Na chvíľku.
"A do čoho búchaš?" pýtam sa opatrne.
"Do skrine," odpovedá moja dvojročná dcéra.
"Lebo je tam bubák." dodáva vzápätí a ani nečaká na moju ďalšiu otázku.
Vybehla som teda zo záchodu a pekne jej hovorím: "V skrini žiadny bubák nie je."
"Je." presviedča ma moje dieťa.
Skúsim na ňu dospelácku taktiku a otváram skriňu: " Vidíš, žiadny tam nie je."
"A je." nedá sa odbiť.
"Tak kde je?" pýtam sa a snažím sa ju presvedčiť o neexistencii bubákov.
"No tam." a ukazuje do skrine na najtmavšie miesto.
Prehľadali sme teda celú skriňu, ale bubáka sme nenašli.
Touto akciou som bubákovskú tému považovala za ukončenú aj preto, lebo žiadna nová otázka nezaznela. Ani presviedčanie o bubákovi v našej skrini. Omyl.
Moje dieťa si len potrebovalo usporiadať myšlienky v hlave a asi po 5 minútach na mňa vybehlo spoza rohu a s vážnou tváričkou sa pýta: "Mami a kde bývajú bubáci?"
Po pravde je odpovedám: " Tak to naozaj neviem."
Ale nevzdali sme sa. Vybrali sme sa bubáka hľadať, no neuspeli sme.
Nebol ani v ďalšej skrini, ani pod posteľou a na pôjde sme sa nim tiež nestretli.
Neviete niekto náhodou, kde bývajú bubáci, aby som mohla uspokojiť zvedavosť mojej dcéry?

P.S. Fotku radšej neprikladajte, aby sa naša Lucka moc nenaľakala. Náš bubák je totiž dobrý bubák:)).