Pri jednej z našich nespočetných prechádzok, sme zaliate slnečným jasom objavili uja, strihajúceho niečo na strome.
Už z diaľky jej ujo zamával a volal na ňu. Kým sme obišli jeho záhradu, bol dole zo stromu a vychádzal z bráničky.
V rukách držal krásne žlté jabĺčko a podával ho Lucke. Klipla na neho svojimi dlhánskymi mihalničkami a s hanblivým úsmevom si ho vzala. V zápätí siahol obomi rukami do vreciek a podával jej ďalšie tri. Zobrali sme si. A poďakovali. No vedeli by ste odmietnuť?
Chvíľku na to, sme stretli moju krstnú mamu a v návale nadšenia, že vidí moju ratolesť, jej hneď kúpila cukríčky. Podľa vlastného výberu :).
A tak Lucka v jednej ruke s jablkom, v druhej s balíčkom cukríkov veselo pokračovala v ceste domov.
Toto ale nebol koniec našej obdarovávacej púte.
Do kočíka sme ešte dostali dva balíčky domáceho tvarohu a knedľu od starej mamy, ktorú sme v ten deň nemohli nikde zohnať.
U tety sme na poobedňajšej návšteve nafasovali čokoládové "vankúšiky" a na záver tohto krásneho dňa nám ocinko z práce doniesol mliečko na večernú "grísku" :).
Popri tom všetkom sme načerpali kopu energie z krásnej ľudskej duše a blížiacej sa jari.
Niektoré dni sú ako stvorené na dobré skutky.
Možno to robí slnko, možno dobrota v každom srdci, alebo je to tým, že na dedine sú si ľudia predsa len trošku bližší.
Bez ohľadu na to, včerajšok bol krásny deň. Deň plný milých ľudí.
15. mar 2007 o 11:49
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 384x
Deň plný milých ľudí
Musím sa priznať, že v mojej staršej dcérke je zabudované zvláštne čaro. Neviem ako to to dieťa robí, ale ľudia si ju rýchlo obľúbia, sú k nej bezprostrední a pozorní. Často sa jej niekto prihovorí, niečo je povie, podá, podaruje a tu u nás skoro všetci vedia ako sa volá. Ja sa ani nestačím čudovať, odkiaľ tá-ktorá teta vie. Včerajšok však bol niečo extra, aj napriek tomu, že si už na obdarovávanie môjho dieťaťa zvykám :).
Alžbeta "BeBa" Patayová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
