A Slováci ožili.
Teda aspoň tá časť, ktorá sa zišla na Podbanskom, abyvyjadrila svoj nesúhlas nad ťažbou v Tichej doline a aby ukázali, žeSlovensko ešte celkom nespí. Že tu žijú ľudia, ktorým záleží na tichu Tichejdoliny a na slobodnom vyjadrení svojho názoru. Ľudia, ktorí sa prebrali,lebo blesky a hromy nás spojili v boji o záchranu tatranskejdivočiny.
Stáť medzi ochranármi, deťmi, rodinkami, mladými aj starýmiso svojou šesťmesačnou dcérkou na rukách a počúvať ľudí okolo mňa bolobalzamom na moju dušu. Pretože ak sa ešte vždy nájdu takí statočnía nebojácni ľudia, ktorí si ľahnú pred harvestor, pripútajú sak mostu, nechajú sa odvliecť SBS-károm a aj napriek vyhrážkamnadriadených povedia pravdu, tak neľutujem, že moje dieťa žije práve tu.
Pevne verím, že všetci, čo zažili nádherný nádych slobody,pokoja a chvíľku radosti nad tým, že v Tichej doline vládne tichobudú burcovať k tomu, aby sme sa nenechali umlčať letargiou a skepticizmomdnešnej doby.
Priatelia, ďakujem za čerstvý vzduch slobody do pľúc a všetkýmčo ho nemali možnosť pocítiť, posielam aspoň môj výdych, aby sme sa nabudúcenadýchli viacerí.
