Ako sme piekli Ježiška

Cesto som bez problémov zamiesila, krásne vykyslo, rožteky čakali na plechu a už som sa tešila na vôňu čerstvého pečiva šíriacu sa po dome. Zapla som teda rúru, aby sa vyhriala na správnu teplotu, môj manžel sa postaral o menšiu ratolesť a tú väčšiu sme zapožičali starým rodičom. Nech si aj oni užijú trošku džavotu našej urečnenej Lucky. Robila som si plány, ako si pokojne sadnem do kresla a pozriem si s drahým mužíčkom pekný film pri dobrom čajíčku s vlastnoručne upečeným rožtekom. Z mojej idylickej predstavy ma však vytrhla podivná "vôňa" šíriaca sa kuchyňou a prvé čo mi napadlo bolo pozrieť do rúry. Intuícia neklamala, naozaj ma tam čakalo "milé prekvapenie". V rúre sa pokojne "piekla" plastová miska, uprostred ktorej trónil drevený ruženec. Miska... No to, čo kedysi miskou bolo. Našťastie mám kvôli vyrovnávaniu teploty na mriežke rozprestretý alobal. Vďaka tomu, sa hmota kedysi zvaná miska, neroztiekla po celom vnútri a ostala len v jednej jej časti, perfektne to smrdelo, začalo dymiť a keby ešte chvíľku čakám, tak máme kuchyňu plnú kvalitného čierneho dymu. Znalcom je jasné, aký by to bol "zdravý dym". A je po mojom pohodlí! Schmatla som rukavice, vybrala mriežku a so všetkým som bleskove vybehla von. Ešteže bývame na dedine a nie v paneláku. Po tomto objave ma čakala "mimoriadne príjemná" práca. Poumývala som celý šporák , odstránila som z neho lepkavé páchnuce zvyšky plastu, zoškrabala všetko čo sa nezhodovalo s pôvodným vzhľadom a dôkladne vyvetrala celý dom. Nemusím vám vysvetľovať, že všetko toto si vyžadovalo značný čas a ešte bolo treba okúpať dieťa a upiecť dávno vykysnuté pečivo. Doma zima, v bruchu hlad a ja celá spotená a smradľavá... Napokon som to všetko usporiadala, za výdatnej pomoci môjho manžela, oneskorene som okúpala a uspala dieťa, dopiekla chlieb a vošla do vane. Určite chápete, aký slastný to bol po tom všetkom pocit. Až potom sa pomaly začala napĺňať môj pôvodný harmonogram večera, ale s novou skúsenosťou. Nestačí sa tešiť, že dieťa sa učí od svojej matky, teda aj poctivo vkladá "koláčiky" do rúry, ale treba aj kontrolovať, či si tie koláčiky z nej aj vyberie. Na záver už len objasním názov tohto článku. Na celej tejto udalosti bolo pozoruhodné to, že miska sa úplne roztiekla a nebolo jej pomoci, ale ruženec ostal nedotknutý! A to boli koráliky na ňom z dreva. Toto mi ostáva záhadou, ale získala som nový poznatok: vďaka nám bol Ježiš nie len bičovaný, tŕním korunovaný a ukrižovaný, nám sa ho aj podarilo upiecť v plynovej rúre. Na konci ruženca mám totiž kovový krížik s korpusom Ježiša. P.S. Už len priateľská rada, kontrolujte radšej svoje deti, čo kam dávajú a dávajte si pozor v čom všetkom ste im vzorom. Ja si po tejto skúsenosti budem dávať veľký pozor. Ktovie dokedy:).