1. ALMA MATER:
Nebolo mojím životným cieľom stať sa advokátom: nebolo to vysnívané povolanie. Pred skončením gymnázia som sa rozhodol študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave preto, že to bola jedna z mála vysokých škôl na Slovensku, kde neboli prijímacie skúšky z matematiky. Boli to iné časy. Za „mojich“ čias existovali na Slovensku dve právnické fakulty, a nie šesť. Na alma mater vzali síce 500 študentov, ale hlásilo sa ich 10-násobne viac. A na štátniciach z rímskeho práva vyhodili skoro 1/3 študentov. Bol som v šoku z informácie, že na alma mater berú študentov bez prijímacích pohovorov. Právnické fakulty vtedy ročne nechrlili 1 000 absolventov. Ale asi je to jedno, keď nás právnikov má za niekoľko rokov nahradiť umelá inteligencia (ja tomu neverím).
2. 5 800 ADVOKÁTOV:
Podľa webovej stránky Slovenskej advokátskej komory (SAK) www.sak.sk je na Slovensku v súčasnosti 5 600 advokátov a 2 500 advokátskych koncipientov. Tieto čísla profesijná stavovská organizácia niekoľko rokov neaktualizovala. Inštinkt mi hovorí, že aktuálne číslo je vyššie pri advokátoch a nižšie pri advokátskych koncipientoch. Ja som advokát od roku 2003 a mám licenciu číslo 1958. Počet advokátov sa za posledných 22 rokov zvýšil skoro o 200 percent. Nájdite mi inú právnickú profesiu, v ktorej za dve dekády došlo k takému markantnému nárastu členov. V Českej republike som vygooglil počet advokátov: 9 730. V Rakúsku, ktoré má skoro dvojnásobný počet obyvateľov, je približne rovnaký počet advokátov ako na Slovensku. Prekvapili ma relatívne vysoké čísla advokátov v miništáte Luxembursko (1 957) a v niečo vyše miliónovom ostrovnom Cypre (2 424). Pravdepodobne to súvisí s tým, že Cyprus bol ešte nedávno daňovým rajom. Historicky došlo k najvyššiemu zvýšeniu počtu advokátov pred viac ako 20 rokmi k 01.01.2004, kedy došlo ex lege k zlúčeniu SAK a Komory komerčných právnikov SR. Každá právnická komora mala cca 1 000 členov a počet advokátov sa zo dňa na deň zdvojnásobil. Je vyše 5 500 advokátov na 5,5 miliónové Slovensko veľa alebo málo? Pravdepodobne je to veľa. Na druhej strane, po exponenciálnom raste počet advokátov v posledných rokoch stúpa pozvoľna. Ak na webovej stránke www.sak.sk zadáte „zoznam advokátov“ a potom kliknete na „vyhľadanie advokáta“ bez toho, aby ste zadali nejaké kritérium, systém vám „vypľuje“ presne 5 800 záznamov. Preto je počet advokátov pravdepodobne o 200 vyšší ako uvádza na oficiálnom webe SAK. Po zadaní kľúčového slova „Bratislava“ ako sídla advokáta v zozname advokátov systém vygeneruje 2 617 advokátov. Ak sú výpočty správne, a čísla zvyčajne neklamú, v Bratislave sídli 45 % z celkového počtu advokátov, t. j. skoro 1/2. Bratislava má pritom necelých 10 % obyvateľov Slovenska. A to hovoríme len o Bratislave ako metropole Slovenska, a nie celom Bratislavskom samosprávnom kraji. Sú to zaujímavé čísla, ktoré by asi mali vyhodnotiť odborníci, a nie ja. Pravdepodobne to znamená, že v Bratislave je pretlak advokátov a v niektorých slovenských regiónoch môžu absentovať. Znamená to aj to, že bratislavskí advokáti mimobratislavských advokátov pri voľbe do orgánov komory na konferencii advokátov prevalcujú, ak chcú (a oni zvyčajne chcú).
3. ADVOKÁTSKA PROFESIA:
Ja som v súčasnosti advokátom 22 rokov. Kto by to bol povedal v roku 2003, keď som bol na štarte profesionálnej kariéry advokáta. Odsťahoval som sa z Malého Ríma (Trnava) do metropoly Šariša (Prešov). Celkový počet klientov bol: 0. Migračný pohyb populácie bol opačný: z Východu na Západ. V advokácii som absolvoval 3x profesijný životný cyklus. Hovorí sa, že človek by mal každých 7 rokov zmeniť povolanie. Sedmička je šťastné číslo. Advokácia je zaujímavé, ale aj stresujúce a psychicky náročné povolanie. Myslím si, že advokácia je medzi právnickými profesiami TOP level. Nie každý právnik sa ale na to hodí. Nie každý právnik dokáže zvládať stres, keď obhajuje klienta, ktorému hrozí 7 až 12 rokov za mrežami. Pretože medzi dvomi číslami je 5 rokov ľudského života. Na právnickej fakulte študenta neučia, čo má robiť, keď jeho klienta, onkologického pacienta, nechajú vo väzbe na chodbe bez pomoci. Alebo keď klient v poslednom pokuse o záchranu života vyskočí z horiacej bytovky na Mukačevskej ulici v Prešove. A dva týždne predtým bol vo vašej kancelári plný života a energie. Alebo keď sa klient, ktorého chce prokurátorka zbaviť svojprávnosti len preto, že vypisuje desiatky trestných oznámení, rozplače a hodí sa vám k nohám, aby ste prevzali právne zastupovanie v súdnom konaní. Netvrdím, že ma advokácia baví 100 % pracovného času. Stále ma baví cca 50 % právnej agendy. A to po 22 rokoch v rovnakej právnej profesii môže povedať málokto. Mám na konte 333 súdnych sporov s finančnou správou (už aj viac, ale prestal som to počítať) s úspešnosťou cca 70 %. Komparatívnou výhodou advokátskej kancelárie je, že okrem daňových káuz som sa začal pred 5 rokmi špecializovať na obhajobu daňových trestných činov a toto portfólio právnych služieb má málo advokátov na Slovensku. Niekedy uvažujem o zmene povolania, ale vždy to definitívne zavrhnem z dvoch dôvodov: napriek tomu, že pochádzam z robotníckej rodiny, nemám predpoklady na fyzickú prácu. A nič iné ako právo vlastne robiť neviem. Napriek tomu by som to nechcel robiť do smrti. Zažil som na výsluchu vyše 80-ročného advokáta z Prešova, ktorý by to nedal, keby na polícii nefungoval výťah. Mementom je, že veľa advokátov v Prešove sa nedožije ani 70 rokov. Napriek tomu nevedia odhadnúť ten správny čas, kedy zavesiť advokátsky talár na klinec.
4. ADVOKÁTSKI KONCIPIENTI:
Nezávidím mladým začínajúcim advokátom. Pretože najprv musia absolvovať 3-ročnú koncipientsku prax v advokátskej kancelárii. Advokát je školiteľ a podľa pravidla SAK môže mať najviac 3 koncipientov. Ja s týmto obmedzením počtu (numerusclausus) súhlasím, pretože v minulosti boli prípady, keď jeden advokát mal na seba „napísaných“ aj 10 koncipientov. Je logické, že také číslo nemohol časovo zvládať, nieto ich ešte niečo naučiť. Väčšinou to boli bratislavské advokátske kancelárie. Určitý čas komora experimentovala s obligatórnou 5-ročnou právnou praxou advokátskych koncipientov. Bol to nezmysel, pretože keď sa koncipient nenaučí „advokátčiť“ za 3 roky, nenaučí sa to ani za 5 rokov. Verejným tajomstvom sú prípady, keď koncipienti sú zamestnaní u advokátov kvôli právnej praxi pro forma, nedostávajú žiadnu mzdu a ešte si dokonca musia platiť sami odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Prvý rok je koncipient pre advokáta stratový. Nie je to chyba koncipientov, ale systému. Advokát ho nemôže poslať samého ani na súdne pojednávanie. Právnické fakulty koncipientov naučia teóriu (v tom lepšom prípade), chýba im právna prax. Počas štúdia práva nie sú študenti nútení dokonca ani chodiť na súdne pojednávania. Simulované súdne procesy na akademickej pôde nestačia. To je virtuálna realita, nie právna prax. V Prešove nemá koncipientov ani 10 % advokátskych kancelárií. Ja sám som vychoval 5 advokátskych koncipientiek, z ktorých sa zatiaľ len 2 stali advokátky.
5. DEŇ ADVOKÁCIE:
Dňa 22.04.2025 bol v poradí 35. Deň advokácie pri príležitosti prijatia prvého „porevolučného“ zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Fotografia je z minuloročného Dňa advokácie, kedy som sa zúčastnil projektu bezplatnej právnej pomoci v gescii SAK. Nebol to ale efektívne vynaložený pracovný čas. V Prešove som „slúžil“ dve hodiny a k dispozícii boli štyria advokáti. Za ten čas prišlo len niekoľko klientov. Ja osobne som vybavil „až“ jedného (!) klienta, čo považujem za trestuhodnú stratu pracovného času. Preto som sa tento rok do projektu bezplatnej právnej pomoci nezapojil.
