Štruktúra krvi každého z nás je rovnaká, a predsa si ju nemôžeme v prípade potreby bez uváženia z jedného tela do druhého odovzdávať. Často musíme zvolať ako V. Menšík vo filme Jak utopit doktora Mráčka: “Tansfuzi né!“. Nie, že by sme boli vodníci, hoci mnohí sú aj u nás unterwassermani. Príčina nie je vlastne v krvinkách, je na ich povrchu.
Každý z nás by asi dokázal vymenovať štyri krvné skupiny, ktoré sa u človeka môžu vyskytovať. Sú to samozrejme A, B, AB a 0. Tieto písmenká v skutočnosti označujú antigény1 – špecifické signálne molekúly prítomné na povrchu buniek, teda aj červených krviniek.
Ak má človek na povrchu červenej krvinky antigény typu A, má aj krvnú skupinu A. Podobne je to s B. Ak má však na povrchu antigény oba, teda A aj B, má krvnú skupinu AB. No a keď naopak oba antigény chýbajú, ide o krvnú skupinu 0 (nula). Dobre, opýtate sa právom, ale kde sa tie antigény na povrchu krviniek berú?
V ľudskom genóme sa nachádza konkrétne miesto (locus) na dlhom ramene deviateho chromozómu, kde je umiestnený gén krvnej skupiny. Presnejšie povedané, je to gén, ktorý kóduje bielkovinu glykosyltransferázu. Jej funkciou je meniť sacharidy antigénov na povrchu červených krviniek. V ľudskej populácii sa nachádzajú 3 varianty (alely) génu pre krvnú skupinu – A, B a 0.
Alela A sa považuje za najstaršiu a pôvodnú, je najčastejšia aj u nás.
Alela 0 – vznikla vymazaním jediného písmena DNA (tzv. frame-shift mutáciou) z alely A, čo spôsobilo úplné znefunkčnenie génu, a preto sa žiadny antigén u skupiny 0 na krvinke netvorí. Krvná skupina 0 úplne dominuje u pôvodných obyvateľov Severnej aj Južnej Ameriky (to preto ten názov článku). Vysvetľuje sa to javom "úzkeho hrdla populácie" (population bottleneck), ktorý hovorí, že prvé osídľovanie kontinentu sa udialo cez dočasný pevninský most medzi Sibírou a Aljaškou v oblasti dnešného Beringovho prielivu a išlo o tak malú skupinu ľudí, že čisto náhodou sa u nich vyskytovala prakticky výlučne práve spomínaná krvná skupina nula. Je asi jasné, že hovoríme o pôvodných obyvateľoch. Zmixované populácie veľkomiest by asi vytvorili celkom inú mapu. Faktom je, že krv 0 je celkovo vo svete najviac rozšírená, má ju nadpolovičná časť ľudstva.
Nasledujúci obrázok ukazuje rozloženie výskytu krvnej skupiny nula (to sú nositelia alel 0-0) pôvodných populácií vo svete:
Alela B – vyskytuje sa v celej Ázii, no najčastejšie v Rusku a v oblasti Himalájí, odkiaľ údajne aj pochádza. Oproti skupine A obsahuje 7 konkrétnych substitúcií, teda zamenených písmen DNA, čím sa zmenia 4 aminokyseliny vo výslednej bielkovine. To ale stačí na jasné odlíšenie od A.
Naša DNA (genotyp) obsahuje vždy jednu alelu od otca a jednu od mamy, pri troch variantoch A,B,0 má teda každý jednu z kombinácií: A0, B0, AB, AA, BB, 00.
Dôležité je, že alely A aj B sú dominantné nad 0, teda pri kombinácii A0 bude mať potomok krv A, podobne pri B0. Ak však zdedím kombináciu AB, ani jedno z písmen neustúpi a výsledkom je krvná skupina AB. Skupinu 0 naopak môžem mať len vtedy, ak som od oboch rodičov dostal alelu 0. Vďaka pravidlám dominancie AB nad 0 sa teda nakoniec v tele môžu objaviť len spomenuté krvné skupiny (fenotypy): A, B, AB, 0.
Zatiaľ ale stále nezaznel ani jeden dôvod, kvôli ktorému sa nemôžu krvné skupiny miešať. Tým dôvodom sú protilátky v krvnej plazme. Protilátky sú tiež bielkoviny, ktoré dokážu ako súčasť imunitného systému zneškodniť cudzie objekty tým, že rozoznajú antigén na ich povrchu, a tak nás chránia.
Krvná skupina A prirodzene vytvára protilátky proti B. Krv B zasa vytvára protilátky proti A 2. Skupina 0 bojuje protilátkami proti A aj B, preto môže prijať iba rovnakú 0. Na krvinkách ale nemá žiadne antigény, preto je človek "0" všeobecný darca týchto červených krviniek, nevyvolá poplach imunity v inom tele. Skupina AB zasa neobsahuje žiadne protilátky v plazme, takže takáto krv je ochotná zmiešať sa s ktoroukoľvek inou, preto nositeľovi AB hovoríme všeobecný príjemca. Asi bude vhodné zrekapitulovať to obrázkom:
Často za písmenom krvnej skupiny píšeme ešte znamienko plus, alebo mínus. Označuje často spomínaný, no málokomu presnejšie zrozumiteľný Rhesus (Rh) faktor. Totiž, keď aj podáme transfúziou človeku správnu krvnú skupinu, ešte stále ju jeho telo môže neprijať práve kvôli tomto faktoru.
Z pohľadu genetiky ide o rodinu až 40 antigénov, z ktorých najvýznamnejšie sú 4, no rozhodujúci je jediný gén D. Pokiaľ je antigén D prítomný na povrchu krvinky, zapisujeme to ako Rh+. Telo v tomto prípade protilátky k antigénu D nevytvára.
Ak ale antigén prítomný nieje, ide o krv Rh- a telo si protilátky proti antigénu D vytvára. Na rozdiel od protilátok krvných skupín, tieto protilátky v plazme vznikajú až pri styku s krvou Rh+. Takémuto človeku (ako napríklad mne) nemôžu podať krv Rh+, lebo to vyvolá tvorbu protilátok a silnú imunitnú reakciu, prípadne až smrť.
Rh faktor funguje tak, že + je dominantné nad -, čo znamená, že ak má jedinec kombináciu ++, alebo +-, má Rh faktor krvi +, antigén teda vznikne. Rh- vznikne jedine pri strete rodičovských alel mínus-mínus.
Rh faktor súvisí aj s hemolytickou chorobou novorodencov, ktorá je už dnes riešiteľná liekmi. To je situácia, keď mama je Rh- a porodila dieťa Rh+. Jej telo si už pri prvom tehotenstve vytvorilo protilátky proti antigénu D, a preto by ďalšie dieťatko s krvou Rh+ mohol jej imunitný systém napadnúť a zničiť. Poviete si: veď krv mamy a dieťatka sa nemieša. To určite nie, ale protilátky pre Rh faktor sú menšie, ako tie pre AB skupiny, preto dokážu cez placentu prechádzať. Mama Rh- teda môže protilátkami „zaútočiť“ na Rh+ plod, ale iná krvná skupina dieťaťa jej nevadí.
1 - Bunky existujúce v našom tele alebo do nášho tela dopravené obsahujú množstvo anitgénov. Ak ide napríklad o baktériu so špecifickým antigénom na povrchu, náš imunitný systém obsahuje protilátku, ktorá sa na tento antigén naviaže a imunitný systém môže takto označkovaného a zachyteného votrelca zničiť. Aj naše vlastné bunky však pokrýva mnoho antigénov, ako napríklad ten definujúci krvnú skupinu AB0. Telo si vytvára protilátky proti známym antigénom mikroorganizmov, s ktorými treba bojovať. Proti telu vlastným antigénom by bojovať nemalo. Niekedy sa ale tento geniálny mechanizmus pokazí, a tak vznikajú autoimunitné choroby, ako napríklad roztrúsená skleróza, kedy telo narúša povrch výbežkov vlastných neurónov. Späť do článku...
2 – Ťažkou otázkou je, prečo si telo s antigénom A vytvára protilátky anti-B, s ktorým sa nikdy nestretlo. Odpoveďou by mohla byť zhoda antigénu krvnej skupiny s bakteriálnou infekciou prekonanou v evolučnej minulosti. Telo teda rozpozná cudziu krvnú skupinu, akoby bola bakteriálnou infekciou, ktorú si „pamätá“. Späť do článku...
