Aký ľudský tvor! Skoro ako človek.... (RND) Zoznam autorových rubrík: Zázraky, Rodina, Astronómia, eGovernment, Výkriky, Zajtrajšie správy
Človek sa neraz ocitá v živote na pomyselných krížnych cestách. O tom ale vôbec písať nebudem. Mám na mysli skutočné križovatky a skutočných ľudí, ktorí na nich vo veľkých mestách žijú. Trávia dni nedôstojných žobraním stavajúc nás, motoristov, do morálnej dilemy. Pre nich je to: "Byť, či nebyť?" Pre nás iba: "Dať, či nedať?"
Konaj nekonaním a nič nezostane nevykonané. Táto taoistická formulka, ktorá sa zdá na prvý pohľad nezmyselná, sa mi v mysli vynorí vždy keď mi v živote zafunguje. Dlho som sa trápil tým, že sa deti snažia stráviť každú voľnú chvíľu v hypnóze obrazovky pred neuveriteľne stupídnymi programami a reklamami. Až sa to vyriešilo náhle a celkom samo. Nekonaním.
Včera večer mi pred spaním staršia dcérenka rozprávala, ktorí chalani sa jej v triede páčia. Z toho usudzujem, že onedlho, keď do podobného štádia dospeje aj jej menšia sestra, zbierku našich milých detských skomolenín už nerozšírime. Zatiaľ však stále máme z čoho vyberať....
Nechutne rýchlo starneme a už bezmála dva roky som nedoplnil kolekciu hovadín, ktoré naše deti trúsia na bezstarostnej jazde životom.
Vykračujem si rezkým krokom do práce a zrazu prásk. Ležím na zemi. Vydávam neartikulované zvuky a vzlyky, notebook sa váľa v prachu cesty. Ľavý členok opustil bez vyzvania svoje miesto. Šok, nadávky, zbieranie vecí, cesta autom takmer bez spojky, chirurgia. Vyliečil som sa však neočakávane už v čakárni.
Nie je rozprávka, ako rozprávka. Niektoré sú takmer zdraviu škodlivé. Najmä keď začínajú slovami: Kde bolo tam bolo, bol raz jeden chudobný kováč. Z ľútosti nad tým, že nedokáže uživiť rodinu, rozhodol sa ukončiť svoj biedny život....
Jeho piesok sa neomylne sype od nášho prvého nadýchnutia, od prvého úderu srdca. A je isté, že tu bude aj pri tom poslednom.
Máme taký staromódny zvyk, že keď k nám príde návšteva a usadí sa v obývačke, zhasína sa televízor. Je jedno, čo v nej ide, ako veľmi sa na to pozerajúca časť rodiny tešila, vypíname. Pokladáme to za prejav úcty k prichádzajúcim. Ale iný byt, iný mrav...
Pochmúrny deň plný zhonu a nervozity dokáže malý potomok zlomiť takou parádnou hláškou, že smiech celej rodiny vyčistí atmosféru. Nech perly našich detí skrášlia aj váš deň...
Na niekoľkých tragikomických výjavoch zo života sa vám pokúsim ukázať, že energia sa síce zachováva, ale normálny telocvikár sa ešte nenarodil.
Človek môže získať dlhoročných priateľov v tých najbizardnejších situáciách. My sme k nim prišli aj na fare pri poučeniach pred sobášom. No nekamaráťte sa s niekým, kto na takomto fóre privedie prítomných k záchvatom smiechu a kŕčom bránice.
V jeden krásny letný deň mojej neskorej puberty, keď s každou naplnenou miešačkou rástla naša rodinná chatka pri jazere, zapichol len tak mimochodom švagor do mojej duše háčik, ktorý tam zostal dodnes. Hľadajúcemu poskytol to najjednoduchšie vysvetlenie nášho bytia.
Naša myseľ sa nezvratne mení. Podvedome si do nej tlačíme nezmysly, ktoré nás deformujú. Všadeprítomné reklamy, bezcenná hudba, bulvár, miliardy stránok, spam. Tieto a iné braky nás ochudobňujú o čoraz cennejšie chvíle vlastného premýšľania a ticha.
Aj u Vás sa tesne pred voľbami dejú paranormálne komunálne javy? Počas uplynulých dní som neveriacky prechádzal našim mestom sledujúc neuveriteľný stavebný ruch a nepreberné množstvo kandidátov. Niektorí prenikli až priamo do našej obývačky.
Štvorkilový uzlík, ktorý sme si pred piatimi rokmi priniesli domov sa za nášho prispenia za tento čas premenil na slečinku predškoláčku. Onedlho s ňou budeme stáť pred veľkou zmenou - nástupom do školy. Dnes, pri rannej šálke kávy, sme s manželkou prišli až k téme školských uniforiem. Hoci u nás nie sú tradíciou, ich zavedenie by malo niekoľko zaujímavých výhod.
Mal som osemnásť. Čerstvý vysokoškolák s kopou voľného času na filozofovanie o svete, ktorý mi patril a čakal pravdepodobne len na mňa. S odstupom rokov si na to spomínam ako na takmer veselú historku. V tom čase mi do smiechu práve nebolo. Stratil som priateľa a takmer som sa dostal do sekty.
Zákerne sa zakrádam za záclonou spálňového okna a ako ješitný starec číham na okoloidúceho psíčkara. Nič netušiac sa promenáduje aj so svojim miláčikom popod naše okná a pes vykonáva všetky telesné úkony presne na miestach, kadiaľ s obľubou behajú moje dcéry. Adrenalín potokmi prúdi z nadobličiek a srdce mi búcha v krku. Náležite vyhecovaný štartujem do ďalšej verbálnej prestrelky.
Ak náhodou neviete o čo ide, tak Hodinky do pusinky, to sú TikTak cukríky. Je to jedna z najlepších hlášok našej vtedy trojročnej dcérky. Ale má ich oveľa viac. Urobil som z nich výber toho najlepšieho. V našej rodine zdomácneli.
