Tomáš Paulech
11. prikázanie: Nezobudíš puberťáka!
Dnes opäť o biorytmoch, o tom, prečo je také ťažké zobudiť násť-ročných školákov a prečo sú aj slepé oči dôležité.
Aký ľudský tvor! Skoro ako človek.... (RND) Zoznam autorových rubrík: Zázraky, Rodina, Astronómia, eGovernment, Výkriky, Zajtrajšie správy
Dnes opäť o biorytmoch, o tom, prečo je také ťažké zobudiť násť-ročných školákov a prečo sú aj slepé oči dôležité.
Objavili sme oscilujúce gény, ktoré ovládajú biologické hodiny prakticky všetkých živých tvorov. Ľudí, kvetov, vínnych mušiek, mikróbov a mnohých iných. Podstatu ich fungovania a dôsledky porúch ešte len spoznávame.
V každej z biliónov buniek nášho tela sa nachádzajú mikroskopickí „pisári“ schopní skopírovať milióny písmen predlohy bez jedinej chyby. Výkon pre človeka nemysliteľný. Ide však o DNA a tam sa aj najmenšia chybička môže niekedy kruto vypomstiť.
Mnoho sme už hovorili o škodlivosti mutácií, teda porúch v DNA. Je čas pozrieť sa aj na situácie, keď nám prinášajú radosť, potešenie a pôžitok.
Vesmír našich buniek je úchvatný. Nielen podoba jednotlivých génov, ale aj pavučina ich vzájomných vzťahov a dômyselná regulácia génovej aktivity tvoria hmotný základ toho, čomu hovoríme život.
Kým sa z informácie v DNA stane hotové bielkovinové dielo zabudované v našich svaloch, ľadvinách, či mozgoch, prechádza dômyselným mechanizmom rozzipsovania, prepisu, zostrihania, prekladu a stáčania.
Vedeckí velikáni každej doby si musia pri medializácii svojich názorov dávať pozor na názvoslovie. Môže sa im stať, že dajú vzniknúť veľkej vedeckej myšlienke, ktorej názov bude mať celkom inú „príchuť“, ako pôvodne zamýšľali.
Čo vie genetika povedať o biednom zdraví slávneho skladateľa, ale aj tisícov ľudí s rovnakou diagnózou- cystickou fibrózou?
Aké chemické čary zodpovedajú za pravidelný tlkot ľudského srdca? A ako s tým súvisí adrenalín, za ktorým sa dnes často ženieme?
Na miestach, kde na seba funkčne nadväzujú dva neuróny prebieha v zlomku sekundy očarujúci chemický koncert. Poznáme ho do najjemnejších detailov a môžeme sa ním kochať. No dá sa aj ľahko znásilniť a rozladiť pri hľadaní falošného drogového „šťastia“.
Často počujeme pojmy ako „šírenie nervového vzruchu“ či „elektrická aktivita“ mozgu. Až detailný pohľad na povrch neurónu odhalí dych berúci biochemický orchester a neuveriteľné vrenie atómov, ktoré pre nás trpezlivo v zlomku sekundy zabezpečujú tieto pochody nevyhnutné pre život.
Prakticky všetky mnohobunkové organizmy si na povrchu každej z biliónov buniek udržujú určité elektrické napätie. Aby to dokázali, sú vyzbrojené molekulárnymi pumpami a kanálmi. Ich poruchy majú na svedomí ochorenia ako srdcová arytmia, či epilepsia.
Bez Akvaporínov, špeciálnych kanálov slúžiacich bunke na reguláciu vody, by dôležité orgány nášho tela nefungovali. Prišli by sme nielen o schopnosť roniť slzy, ale aj o primeraný obsah vody v iných telesných tekutínách, ako krv, sliny, žlč, pot, či moč. Akvaporíny tiež detailne vysvetľujú, prečo po pive musíme často behať na WC. Preto nás neprekvapí, že za ich objav bola v roku 2003 udelená Nobelova cena.
Bielkoviny sú objemnou a funkčne najdôležitejšou zložkou ľudského tela. Ich výroba z DNA a následné poskladanie do správneho tvaru sú pre prežitie organizmu zásadné, lebo poruchy tohto procesu vedú často k veľmi závažným ochoreniam. Nečudo, že v bunkách máme drobučké gardedámy - Chaperóny – ktoré dozorujú a regulujú správnu výrobu aj zánik bielkovín. A z čoho sú zložené? Predsa tiež z bielkovín!
Kráčanie na dvoch nohách považujeme za symbol ľudskosti. Koho by napadlo, že po bunkovom lešení sú schopné robiť krok za krokom nemysliace molekuly v každej z biliónov našich buniek. Za sebou pritom vlečú na presne určené miesto zmätkom bunkového veľkomesta gigantický náklad. Bez ich práce je zakrátko po nás.
Keď príde bábätko na svet, je bezbranné voči nástrahám okolitého prostredia. Okrem iného ho môže trápiť aj chlad. Kým sa naučí vyrábať si teplo svalmi, má vo svojom telíčku dômyselný systém tvorby tepla – hnedý tuk. Teplo v ňom vzniká ozaj čudesným spôsobom – skratovaním mitochondrií.
Vybrať si medzi anémiou a maláriou, to by bola ťažká voľba. Najlepšie je pochopiteľne vyhnúť sa obom naraz. Na pomoc môže prísť neočakávaný spojenec – škodlivý gén spôsobujúci kosákovitú deformáciu červených krviniek.
Je to už pár tisíc rokov, čo začal človek experimentovať s konzumáciou mlieka od domestikovaného dobytka. Stali sa z nás celoživotné dojčatá kradnúce materské mlieko iným živočíšnym druhom. Schopnosť tolerovať a stráviť v dospelosti mliečny cukor (Laktózu) vznikla vďaka drobným mutáciám konkrétnych génov a umožnila populáciám, hlavne tej našej, európskej, dostať sa k výdatnému zdroju živín. Intolerantná je ale ešte stále polovica ľudstva.
Napadlo vás niekedy, prečo príroda nevynašla koleso? My, ľudia, ho považujeme za obrovský míľnik v dejinách, čo prežil tisícročia až dodnes. Nikde v živej prírode sa ale nevyskytuje.
Keď sa povie, že medzi milencami funguje nejaká chémia, nie je to len taká vzletná fráza. Môže to byť doslovná pravda. Na rozpoznávanie samičiek a iných užitočných informácií máme Jacobsonov orgán. Ak vám predstavivosť bludi ktovie kde - je v nose! Žiaľ, nefunguje nám už tak dobre, ako za dávnych čias.