Na úvod vychrlím nejaké fakty a potom budeme žasnúť nad našimi ženami (čo robíme aj tak, ale teraz na molekulárnej úrovni):
Ženy sa skladajú prevažne z buniek. Bunky obsahujú okrem mnohých iných vecí aj jadro.
V bunkovom jadre- pomôžme si triviálnou a ochytanou ale presnou paralelou s knižnicou- je uložená genetická informácia (nie kód - o tom inokedy) v podobe DNA, ktorá má celkovú dĺžku 6.000.000.000 „písmen“ – báz zo štyroch druhov molekúl.
DNA je v jadre rozdelená do 46 chromozómov – kníh - lepšie povedané 23 párov – ktoré sú dlhé desiatky až stovky miliónov báz. Do knižnice jadra prinesie každému človeku 23 kníh (chromozómov) mama a 23 kníh otec. Chromozómy od mamy aj od otca sú takmer úplne rovnaké, ale aj tie drobné rozdiely zodpovedajú za dosť markantné rozdiely – napr. inú farbu srsti u samíc cicavcov.
Chromozóm obsahuje tisícky samostatných génov-kapitol, ktoré slúžia ako návod na výrobu bielkovín – napr. hemoglobínu, inzulínu a úplne všetkého ostatného.
Jedna dvojica chromozómov je veľmi odlišná, tie voláme pohlavné a len vďaka nim sme s našimi nežnými polovičkami natoľko odlišní. Mars a Venuša s tým nemajú ozaj veľa spoločného.
Vedci dali mužskému pohlavnému chromozómu označenie Y (čítaj why??). Je oproti ženskému krpatý a taký zošuverený, robí samé problémy, s nikým sa nechce kamarátiť pri delení bunky a okrem pohlavia svojho majiteľa nepopisuje skoro nič iné užitočné.
A ženský pohlavný chromozóm označili tiež podobne invenčne X – asi videli, že je to niečo Xtra. A tak sme konečne pri tých našich ženách.
Niektoré z mojich detí by sa možno opýtalo otázku, ktorú som si ja napríklad nikdy nepoložil:
A to ženám nevadí, že majú dve rovnaké knižky v každej bunke?
Odpoveď je, že vadí a dokonca to vadí veľmi!
Vadí to až tak veľmi, že evolúcia vymyslela dômyselný spôsob ako problém odstrániť – X inactivation – alebo po slovensky vypnutie jedného z dvojice chromozómov. Tým sa zabezpečí, že sa nebude vytvárať dvojnásobné množstvo niektorých kľúčových bielkovín. Keď má naša žena iba pár dní a ešte ju nevoláme žena ale rané embryo s pár sto bunkami, stane sa v každej bunke nasledujúci trik.
Pomocou chemických nástrojov si bunka „vypočíta“ počet X chromozómov ktoré obsahuje a to pomerom X chromozómov k autozomálnym, teda ostatným chromozómom. Takto zistí, či sa má niektorý z X deaktivovať.
Následne sa oba X chromozómy pobozkajú, fakt to aj vedci volajú kissing. Niečo ako keď sa boxeri pozdravia pred zápasom. Počas bozku dôjde k výmene informácií medzi nimi a rozhodne sa kto súboj v danej bunke prehrá – bude deaktivovaný. Podstatné je, že výber víťaza je od bunky k bunke náhodný!
Potom sa v porazenom chromozóme „zapne“ 17 tisíc báz dlhý gén romanticky označený Xist, ktorý spôsobí, že jeho DNA bude pokrytá určitými molekulami – epigenetickými faktormi – ktoré spôsobia doslova jeho deaktiváciu, scvrknutie, vypnutie. DNA porazeného X chromozómu sa neskutočne silno spakuje, uvoľní v jadre miesto víťazovi a v kúte ticho vegetuje. Drvivá väčšina génov (nie všetky, ale to by bolo na dlho) tohto chromozómu je „utíšená“ (silenced) a neprodukuje bielkoviny.
Epigenetické faktory sa vrstvia na neaktívnom chromozóme a tak zostávajú aj po bunkových deleniach dcérske bunky rovnaké. Keďže je deaktivácia náhodná, vzniknú celé oblasti na tele takéhoto jedinca kde je aktívny jeden X a zasa ďalšie, kde je aktívny druhý X chromozóm.
Takže už viete prečo sú naše ženy fľakaté, hoci to na nich nie je zjavne vidieť. Ale keby sa to dalo vidieť, vyzeralo by to asi ako na obrázku k tomuto článku. Nič moc predstava.
Existuje však nám dobre známy druh cicavcov, kde je deaktivácia X chromozómov úplne jasná na prvý pohľad na základe farby srsti Calico mačky. Ony majú fľaky srsti rôznej farby práve z tohto dôvodu.
Na toto neprišli naše ženy, ani cicavce, podobné kompenzácie X chromozómu používajú aj vínne mušky a iné „nižšie“ tvory. Dokonca také červy a spol. si vyvinuli inú metódu.
Odkaz pre mužov: to že máme Y chromozóm a len jediný X chromozóm je ešte oveľa horšie. O tom píšem v inom článku.
Môžete si pozrieť toto krásne ilustračné video, kde je to všetko pekne vizuálne predvedené.
Keby chcel ísť ctený čitateľ oveľa hlbšie pod povrch veci - nech za zapíše do tohto Coursera kurzu. Ja som tak urobil a neoľutoval.
Neviem ako sa to javí vám, ale ja mám pocit, ako keď Stelinka Zázvorková v Pelíškoch videla „nerozbitnou skleničku“ a chce sa mi v úžase povedať len: „Zázrak!“.
Doplnenie z 22.1.2014: Práve vyšiel tento zaujímavý článok s úžasnými reálnymi zobrazeniami X inaktivácie v ženskom tele.
