V agende tohto stretnutia nájdete aj bod, ktorý je z môjho pohľadu TOP.
Treba sa dohodnúť o koľko percent znížia členské krajiny EÚ svoje emisie skleníkových plynov do roku 2030. Bude to o 55%, 60% alebo dokonca o 65%?
V poslednej správe Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) je uvedené, že ak sa chce ľudstvo vyhnúť riziku katastrofických dôsledkov klimatickej zmeny, musia byť všetky krajiny v roku 2050 „uhlíkovo neutrálne“. Prakticky to znamená, že priemysel, poľnohospodárstvo a spôsob života ich obyvateľov nebude viesť k zvyšovaniu množstva skleníkových plynov v atmosfére.
Politici celého sveta sa konečne začínajú stotožňovať s touto myšlienkou. Do roku 2050 musia byť emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 znížené o 100%. Rok 1990 sa stal vzťažným bodom, voči ktorému politici teraz nastavujú svoje záväzky.
Aktuálny záväzok členských štátov EÚ je zníženie týchto nebezpečných emisií o 40% do roku 2030. Je zrejmé, že to je nepostačujúce. Veď počítajme spolu.
EÚ doteraz znížila svoje emisie v porovnaní s rokom 1990 o 24%, čo je 8% za desaťročie. Aktuálny záväzok zníženia emisií o 40% znamená ďalších 16% v priebehu nasledujúcich 10 rokov. Teda zdvojnásobenie doterajšieho ležérneho tempa. To na prvý pohľad vyzerá dobre, ale ako potom európske krajiny zrýchlia po roku 2030 na 60 percentné tempo zníženia počas zostávajúcich dvadsiatich rokov?
Vyzeralo by to nejako takto:
1990 – 2000 – 8%
2000 – 2010 – 8%
2010 – 2020 – 8%
2020 – 2030 – 16% (spolu 40%)
2030 – 2040 – 30%
2040 – 2050 – 30% (spolu 100%)
Áno, opäť to smrdí odkladaním problému a jeho presúvaním na hlavy budúcich generácií. Ja ale verím že politikom, rovnako ako väčšine ľudí, nejde len o náš terajší rast a blahobyt a myslia aj na naše deti a vnúčatá. Zodpovedný prístup preto káže záväzok pre rok 2030 zvýšiť. 55% sa vo svetle vyššie uvedených čísel javí naozaj ako minimum. Ak sa podarí viac, bude to vynikajúca správa. Zobrali by sme na seba viac zodpovednosti a nasledujúcim generáciám by sme problém so zhoršujúcou sa klímou aspoň trochu zjednodušili.
Zníženie emisií na nulu do roku 2050 by potom mohlo vyzerať napríklad takto:
1990 – 2000 – 8%
2000 – 2010 – 8%
2010 – 2020 – 8%
2020 – 2030 – 31% (spolu 55%)
2030 – 2040 – 23%
2040 – 2050 – 22% (spolu 100%)
Je dôvod sa takto nadmieru angažovať? Súčasné emisie EÚ predstavujú len približne 10% celosvetových emisií. Dosiahnutie nulových emisií v roku 2050 v EÚ znamená pozitívny posun teploty len o jednu desatinku stupňa. Má táto snaha nejaký zmysel?
Myslím si, že má
Krajiny EÚ nesú veľkú mieru spoluzodpovednosti za historické emisie, ktoré sa doteraz naakumulovali v atmosfére a sú základom súčasného oteplenia a aj nebezpečného trendu do budúcnosti. Byť lídrom v náprave tohto stavu je teda našou morálnou povinnosťou.
Európa môže dať ostatným krajinám svojimi krokmi pozitívny signál a ukázať, že problém je stále riešiteľný. V nedávnej dobe sa k EÚ so záväzkom uhlíkovej neutrality v roku 2050 pridalo Japonsko a Južná Kórea. A hlavne Čína, ktorá je v súčasnosti najväčším producentom emisií CO2.Tiež návrat USA ku klimatickej agende je otázkou najbližších týždňov a mesiacov.
Oplatí sa do toho ísť aj z iných dôvodov.
“ZERO CARBON” si vyžaduje prechod na úplne iný spôsob fungovania energetiky, priemyslu, dopravy a ďalších odvetví. A to si vyžiada inovačný prístup. Je to teda príležitosť stať sa lídrom presadzovania nových riešení a túto príležitosť by bolo dobré uchopiť.
Nastaviť vysoké tempo od začiatku môže byť dobré aj z pohľadu eliminácie rizika, že krajinám po čase „dôjde dych“ a jednoduché riešenia prinášajúce rýchle výhry sa minú. Na stole zostanú len tie komplikované. Úvodné vysoké tempo snáď prinúti politikov pustiť sa hneď od začiatku aj do týchto dlhotrvajúcich a svojimi výsledkami pre voličov menej atraktívnych projektov.
Slovensko má dobrú východiskovú pozíciu. Vďaka jadrovým a vodným elektrárňam má minimálnu spotrebu uhlia na výrobu elektrickej energie. A po roku 1990 došlo k výraznému útlmu ťažkého priemyslu. Vďaka tomu sú už teraz naše emisie znížené v porovnaní s rokom 1990 o viac ako 40%. Teraz nás však čakajú tie komplikovanejšie projekty. Ak sa však dobre podchytia, môžu priniesť prijateľnú prosperitu pre všetkých zúčastnených.
Nedávno sa podarilo presadiť, že petícia iniciatívy „Klíma Ťa potrebuje“ bude prerokovaná v pléne slovenského parlamentu. To je samo o sebe výborná vec. Bolo by však dobré, ak by parlament nezostal len pri prísľuboch a deklaráciách, ale reálne odštartoval aj praktické kroky.
Času nemáme nazvyš.
To, ako záväzky jednotlivých krajín sveta môžu ovplyvniť budúcu priemernú teplotu na našej planéte, si môžete pozrieť tu:
