Klimatická dilema zemného plynu

Písmo: A- | A+

Zabuchol som za sebou vchodové dvere a doma ma privítalo príjemné teplo. „Náš plynový kotol funguje“, potešil som sa.... „a pridáva CO2 do atmosféry :-( ”.

Ak ľudia chcú predísť nebezpečnému otepleniu, budú musieť do roku 2050 dostať svoje celosvetové emisie skleníkových plynov na nulu. A treba začať hneď. Túto správu od vedcov konečne zachytili aj svetoví politici. V priamom prenose vidíme, ako stále viac a viac krajín stanovuje naozaj radikálne ciele. K nim sa pridávajú nadnárodné banky a spoločnosti.

Lenže ciele sami o sebe nestačia. Treba vymyslieť a potom naplánovať samotnú akciu. Výroba energie je oblasťou, ktorá bude rýchlymi zmenami výrazne zasiahnutá. Solárne a veterné elektrárne čaká rozmach. A uhlie? To ako zdroj energie v budúcnosti zrejme skončí.

A ako je to s plynom? Spaľovaním tohto paliva ľudstvo v globále získava 20% celkovej energie, čo je zdrojom 15% všetkých emisií skleníkového oxidu uhličitého. Zemný plyn patrí do takzvanej „šedej zóny“. Jeho budúcnosť budú ovplyvňovať faktory, ktoré sú v súčasnosti nejasné. Čo bude s plynovodmi a kompresnými stanicami na rozvod plynu, do ktorých sa dlhodobo a ešte nedávno nalievalo toľko financií? Aký osud čaká náš plynový kotol? Ako by som mal riešiť vykurovanie, ak by som bol staviteľom nového domu? Podobné otázky si bude klásť stále viac a viac ľudí.

Výhodou plynu je, že pri porovnaní s inými fosílnymi zdrojmi má oveľa nižšie množstvo vytvoreného CO2 v pomere k množstvu energie, ktorú získame jeho spálením. Plyn je tiež palivom, ktorého horením nevznikajú nebezpečné pevné častice spôsobujúce smog a respiračné ochorenia. A tiež kyslé dažde, zodpovedné za postupný úhyn lesov.

Viaceré krajiny v minulosti dlhodobo a systematicky investovali do plynovej infraštruktúry a tá teraz prináša svoje ovocie v podobe spoľahlivého a lacného zdroja energie pre vykurovanie priemyselných objektov, administratívnych budov a domácností. Navyše, niektoré výrobné postupy potrebujú pre svoje fungovanie zdroj energie s vysokým výkonom. Tým je teraz uhlie. V súvislosti so záväzkami uhlíkovej neutrality sa hlavne oceliarne a cementárne dostávajú pod tlak. Potrebujú sa rozhodnúť, akým iným zdrojom energie súčasné uhlie nahradia. Plyn sa tu javí byť výbornou alternatívou uhlia. Niektoré takéto spoločnosti tvrdia, že jedinou. Toho sa chytajú firmy z odvetví plynárenstva, ktoré vo svojich stratégiách s plynom počítajú aj v ďalekej budúcnosti. V tých istých stratégiách ale tvrdia, že chcú byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálne! To je zjavný rozpor. Alebo aj nie?

Keď sa napríklad pozrieme do strategických dokumentov spoločnosti Shell zistíme, že v najbližších rokoch chcú zarobiť na útlme uhlia a množstvo plynu dodaného svojim zákazníkom chcú dokonca zvyšovať. O jeho útlme začínajú uvažovať až niekedy v období 2040 – 2050, ale úplne sa ho nechcú vzdať ani v roku 2100! Podobné úvahy nájdete na stránkach a v dostupných dokumentoch ďalších podobných spoločností (BP, Gazprom,...). Ako chcú súčasne s dodávkami plynu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu? Plánujú masívne investovať do technológií, ktoré umožňujú odbúravať CO2 z atmosféry a následne ho bezpečným spôsobom spracovávať alebo ukladať (CDR technológie). Zároveň chcú podporovať prírodné spôsoby odbúravania CO2. Napríklad sadiť nové lesy, alebo podporovať nové postupy v poľnohospodárstve.

A ako uvažujú oceliarne? Tiež vyhlasujú, že chcú byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálne. S nutnosťou odísť od uhlia sa už zmierili a teraz uvažujú o alternatívnom palive. Zhodne konštatujú, že prechod na používanie elektriny je pre ich výrobné postupy použiteľný len čiastočne. Použitie elektrického oblúku si vedia predstaviť len tam, kde sa spracováva odpadová oceľ. Tavenie železnej rudy je tvrdším orieškom, ktorý elektrické vysoké pece nezvládajú. Viaceré takéto spoločnosti hovoria o vodíku, ako svojom budúcom palive a niektoré ho už aj testujú. Spôsobov, ako sa bude dať získať vodík je hneď niekoľko, a bola by to téma na samostatný článok. Viaceré postupy výroby vodíka rátajú práve s plynom a to čiastočne vysvetľuje, prečo plynárenské spoločnosti o plyne naďalej uvažujú.

Určite aj preto je v Nemecku stále veľký “pragmatický“ záujem o dokončenie plynovodu „Nord Stream 2“, ktorý, nebyť geopolitických ťahaníc medzi zainteresovanými mocnosťami (EÚ, USA, Rusko), by bol už dávno dokončený. Na druhej strane existujú jasné signály, že európska klimatická politika a ani Európska centrálna banka voči plynovým projektom moc ústretové nebudú a cez nastavené ekonomické pravidlá budú tlačiť podnikateľov, aby sa používania plynu postupne vzdali.

A čo bude s našim domácim plynovým kotlom? Používanie plynu súčasným spôsobom je ďalej neudržateľné. Vykurovanie budov je oblasť, kde je úplné zrušenie používania plynu najjednoduchšie. Preto bude stále viac v kurze zatepľovanie a pri nových domoch používanie nízkoenergetických systémov. V Británii spustili program, v ktorom sa dotáciami snažia motivovať obyvateľstvo, aby vymenili svoje plynové kotle za elektrinou poháňané tepelné čerpadlá. Pri nových domoch je odklon od plynu k elektrine jednoznačný. A staré domy s plynovým vykurovaním? O okamihu prechodu na elektrinu u nich rozhodne cena plynu. A cena plynu sa zrejme bude v budúcnosti, ako dôsledok zavedenia uhlíkovej dane, zvyšovať.

PS:

Niektoré zo spomenutých súvislostí Vám teraz ukážem s pomocou unikátneho klimatického simulátora En-ROADS. Zameriam sa na otázku, čo by s terajším nepriaznivým vývojom teploty urobilo zníženie alebo úplné zastavenie používania plynu v energetike a v priemysle. A tiež, čo sa bude so spotrebou plynu diať po útlme uhlia.

Kliknite sem a pozrite si krátke YouTube video:

https://youtu.be/FwpaOKb7d98

Zdroje:

Solar is now ‘cheapest electricity in history’, confirms IEA

A Brief History of Natural Gas

Shale Gas and Other Unconventional Sources of Natural Gas

List of countries by natural gas production

List of countries by natural gas consumption

BBC Briefing: Energy

One Thing You Can Do: Consider a Heat Pump

Shell Scenarios

Russia's Gazprom says natural gas fits in with global climate goals

EU steelmakers under pressure as global green steel race accelerates

USS - Inováciami k znižovaniu emisií CO2

USS - Bude sa vyrábať oceľ vodíkovou cestou, elektrolýzou alebo sa nájde iná prevratná technológia?

USS - Európa potrebuje oceľ, oceľ potrebuje Európu!

‘Gas is over’, EU bank chief says

EU to shift funding away from gas, into low-carbon energy

EU bets on blue hydrogen ‘to break chicken-and-egg problem’

EU does not exclude funding gas, highways under green recovery plan

Bill Gates-Led Fund Backs Tech to Use Natural Gas Without the Carbon Impact

Trans-European Networks for Energy

Nord Stream 2: a climate-busting cash cow

Merkelová ho doteraz bránila. Nord Stream 2 môže pochovať Navaľnyj

Skryť Zatvoriť reklamu