Nedávno sme sa s mojou ženou rozhodli stráviť krátky čas na Stromboli. Talianske Aeolské súostrovie, do ktorého táto sopka či ostrov patrí, je jednou zo sopečne najaktívnejších častí Európy. Pravidelné explózie sa tu dejú každých 20 – 40 minút. My sme mali k návšteve ešte o jeden dôvod viac: Stromboli je česká rocková kapela, ktorú sme počúvali počas študentských rokov a ktorá stále patrí k našim srdcovkám.
V podstate okamžite po príchode na ostrovček sa nám miestny vulkán dostal priamo pod kožu. Celý náš pobyt na tomto malebnom mieste s priateľskou atmosférou bol sprevádzaný pravidelne sa opakujúcim temným dunením. Akoby v blízkosti prechádzal nákladný vlak. Hrmot a chvenie zeme pod našimi nohami v nás vzbudzovali rešpekt aj zvedavosť. Nevedeli sme sa dočkať, kedy sa k tejto neznámej sile dostaneme bližšie. Večerný výlet ku kráteru sa približoval každým ďalším dunením.
Ale obrátim list a vrátim sa od popisu dovolenky k pôvodnému účelu článku. A tým je pátranie po príčinách súčasnej klimatickej zmeny.
Na tohto, v porovnaní s inými vulkánmi neškodného až priam roztomilého trpaslíka som si spomenul, pretože som na vlastnej koži pocítil jeho ohromnú silu. A videl to množstvo dymu, ktoré vypúšťa do atmosféry. Ako je to teda ? Mali a majú vulkány možnosť ovplyvňovať pozemskú klímu ? Jednoznačne áno !
Kedysi dávno, stovky miliónov rokov dozadu, boli výbuchy sopiek oveľa častejšie a mohutnejšie, ako je tomu teraz. Navyše, boli sprevádzané výronmi veľkého množstva skleníkových plynov – vody a oxidu uhličitého. Tak sa mohlo stať, že týchto plynov bolo vtedy v atmosfére podstatne viac, ako je tomu teraz. Toto mohlo byť príčinou niekoľkých veľmi teplých období, ktoré naša planéta zažila v minulosti.
Sú teda aj súčasné sopky tým rozhodujúcim ovládacím prvkom na „klimatickom termostate“ ?
Terajšie aktívne vulkány sú v porovnaní s tými dávnymi menšie a lenivejšie. Aj zloženie plynov, ktoré pri ich výbuchoch unikajú do atmosféry, je iné. Teraz prevláda oxid siričitý, ktorý dočasne zlepšuje schopnosť atmosféry odrážať slnečné lúče. Po výbuchu väčšej sopky preto môže dokonca dôjsť k niekoľkoročnému globálnemu ochladeniu. Také bolo pozorované napríklad aj pri výbuchu sopky Pinatubo v roku 1991. Čo sa týka oxidu uhličitého, sopka nedodá do atmosféry viac ako 1% ročného množstva vyprodukovaného ľuďmi. Muselo by teda explodovať niekoľko veľkých sopiek v rýchlom slede za sebou, aby to malo dopad na celkové otepľovanie Zeme. Našťastie, veľké vulkány zvyknú explodovať približne len raz za 50 rokov.
Môj záver je teda nasledujúci : Pri hodnotení ako v škole si vulkány zaslúžia za svoj vplyv na klímu v ďalekej minulosti jasnú jednotku. Za svoj súčasný výkon im však dávam trojku za krátkodobé ochladzovanie a päťku za ich príspevok ku globálnemu otepľovaniu.
Keď hovoríme o sopkách, nedá mi sa na záver nezastaviť pri správach, ktoré šíria rôzne média a tiež diskutujúci na fórach. Týkajú sa supervulkánov ako sú Yellowstone alebo Toba. Píšu: „Aký má zmysel bojovať s klimatickou zmenou, keď stačí, že vybuchne supervulkán a celé naše úsilie bude stratené ?“
Áno, supervulkány sú skutočne veľké a nebezpečné. Teraz spia a kedy sa zobudia, netušíme. Pravdepodobnosť, že explodujú v najbližších rokoch, je však mizivá. Odôvodňovať svoju nečinnosť ohľadom zmeny klímy ich existenciou je rovnako zvláštne, ako napríklad tvrdiť, že sa neoplatí kŕmiť svoje dieťa, lebo ho možno niekedy v blízkej budúcnosti zrazí auto.
Zdroje:
How do volcanoes affect world climate? - Scientific American
Volcanoes and Climate Change - NASA
Large volcanic eruptions in Tropics can trigger El Nino events - ScienceDaily
Five biggest volcano eruptions in recent history - CSMonitor.com
