Panujú tam drsné klimatické podmienky. Celú situáciu sťažuje jazdcovi fakt, že tento okruh je potrebné absolvovať štyrikrát po sebe. Celková dĺžka trasy najazdenej v tomto nevľúdnom prostredí je 104 kilometrov.
Cyklista je na konci tohto úseku už riadne skrehnutý a teší sa na zmenu, ktorá prichádza s druhou časťou trasy. Tou je prudký zjazd po strmej ceste dolu do horského údolia. Zjazd má na dĺžku približne 3 kilometre. No cyklista klesne do úplne iných podmienok. Je tu príjemne teplo, pretože dolina je dobre chránená pred prudkým severnými vetrami a z juhu do nej zvykne svietiť slnko. Dno údolia, z troch strán obkoleseného strmými svahmi je takmer ploché, pokryté lesmi a lúkami. V smere kde nie sú hory, je vidno púštnu krajinu, ktorá je o ďalší kus nižšie. Tam však už veľmi dávno nikto nebol.
Cyklista sa však neteší dlho. Údolný okruh je veľmi krátky. Má len 12 kilometrov. Jazdca čaká po jeho absolvovaní tri kilometre dlhý, prudký výstup späť na náhornú plošinu.
Keď hovoríme o klíme, naša Zem je na tom pri zjednodušenom pohľade podobne ako ten cyklista. Len treba zameniť dĺžku za čas. Každý kilometer bude predstavovať časový úsek 1000 rokov. Horný okruh je chladná doba ľadová. Spodný je mierna doba medziľadová. Medziľadová doba je len krátkym intermezzom medzi oveľa dlhšími ľadovými dobami. Počas posledných zopár miliónov rokov sa ľadové a medziľadové obdobia pravidelne striedajú. Vyššie popísaná trasa nášho cyklistu zjavne baví a nevie s ňou prestať :-). Podľa odhadnutých priebehov teplôt z minulostí sa však javí, že náš cyklista si pobyt na náhornej plošine niekoľkokrát skrátil o jeden či dva okruhy a zišiel do údolia skôr. Dokonca zo začiatku pravidelne jazdil tam hore len dva okruhy. Asi mu bola zima. Bŕŕ. Na druhej strane, cyklista nikdy neurobil v medziľadovom údolí viac ako jeden okruh. Zrejme je to tvrďas a nehostinné podmienky, ktoré hore vládnu, ho rýchlo zlákajú k návratu späť.
Čo je príčinou tohto, na prvý pohľad záhadného, striedania chladných a teplých období ? Ľudia o ňom vedeli už dávnejšie, ale po prvýkrát ho uspokojivo vysvetlil až niekedy okolo roku 1920 srbský fyzik a matematik Milutin Milankovič. Ten dal dlhodobé zmeny v pozemskej klíme do súvisu s periodickými odchýlkami v parametroch obehu Zeme okolo Slnka.
Milankovič zistil, že v časových úsekoch niekoľkých desiatok tisíc rokov dochádza k zmene tvaru obežnej dráhy Zeme (excentricita) , zmene sklonu zemskej osi otáčania k rovine, v ktorej Zem okolo Slnka obieha (oblikvita) a k zmene priestorového vzťahu medzi osou otáčania a obežnou dráhou (precesia).
Myslím si že, v tomto prípade je pre pochopenie toho, o čo kráča, jednoduchšie vidieť obrázok ako o tom čítať komplikované vysvetlenia.
Excentricita – 100 000 ročný cyklus
Tvar zemskej obežnej dráhy sa v priebehu 100 tisíc rokov mení z excentrickej eliptickej na takmer kruhovú.
Oblikvita –41 000 ročný cyklus
Zem sa sa pri svojom putovaní okolo Slnka mierne chveje, čo spôsobuje zmenu náklonu zemskej osi voči rovine jej obežnej dráhy. V praxi to vyvoláva taký efekt akoby sa napríklad Banská Bystrica cyklicky pohybovala medzi mestami Bielsko Biala v Poľsku a Vác v Maďarsku.
Precesia –26 000 ročný cyklus
Zemská os vykonáva kruhový pohyb, čo spôsobuje že v rovnakých častiach obežnej dráhy sa mení to, ktorá časť Zeme je k Slnku naklonená a ktorá odklonená. To spôsobuje zvyšovanie alebo naopak zmenšovanie teplotných rozdielov medzi letom a zimou na severnej a v rovnakom čase presne naopak na južnej pologuli.
Celé je to pekne ukázané v tejto animácii:
Aj keď v Milankovičovej teórii je stále niekoľko nezodpovedaných otázok, je širokou vedeckou obcou považovaná za najpravdepodobnejšie zdôvodnenie dlhodobých klimatických zmien na našej planéte. Vzájomným súčtom vplyvom vyššie uvedených cyklov dochádza k zmenám energie, ktorú Zem dostáva zo Slnka a práve tieto zmeny štartujú začiatok ľadového alebo medziľadového obdobia. Podľa viacerých zdrojov je tiež veľmi pravdepodobné, že významnú rolu pri preklápaní z jedného do druhého stavu následne zohrávajú klimatické spätné väzby.
Nasledujúci obrázok dáva prehľad o tom, ako sa jednotlivé cykly prejavili v zmene celkovej energie prichádzajúcej zo Slnka na našu planétu a ako to ovplyvnilo striedanie ľadových a medziľadových dôb. Krivky sú spočítané pre obdobie 800 tisíc rokov do minulosti a 800 tisíc rokov do budúcnosti. Modrá , zelená a červená krivka znázorňuje jednotlivé Milankovičove cykly. Mňa zaujala čierna čiara, ktorá ukazuje zmeny v množstve energie dopadajúcej na Zem a hnedá s tmavozelenou, ktoré zobrazujú zmeny v priemernej teplote.
V súčasnosti sa nachádzame v bode 0 a analógia s predchádzajúcim priebehom čiernej, hnedej a tmavozelenej krivky hovorí, že sme na konci medziľadovej doby a už sa malo začať ochladzovať. Pri pohľade na priebeh čiernej krivky (množstvo prichádzajúcej energie) je ale vidno, že v najbližších 100 tisícoch rokoch bude vplyv Milankovičových cyklov značne zoslabený. Viaceré zdroje na základe toho usudzujú, že je možné, že nám preklopenie do doby ľadovej v najbližších desiatkach tisíc rokov nehrozí.
Avšak aktuálny trend by aj tak mal byť už ochladzujúci. Na otázku, prečo sa tak nedeje, si môže odpovedať každý sám.
Pri hodnotení ako v škole dávam orbitálnym cyklom za výkony v minulosti jednotku. Súčasný vplyv na zmenu klimatických podmienok však vidím na päťku. Dôvodom je, že analógia s priebehmi z minulosti sa aktuálne neprejavuje a očakávaný vplyv v najbližšej budúcnosti bude zoslabený. A koniec koncov predmetom môjho hodnotenia je vplyv na zvyšovanie a nie na znižovanie teploty.
Milankovičov cyklus – Wikipédia
