A teraz si predstavte, že na dne oceánu, na tom najnižšom mieste, niekto vytvorí otvor a voda začne vytekať niekam preč práve takým mohutným prúdom, aký má Amazonka. Čo si myslíte, ako dlho bude trvať, kým zo Zeme takto zmizne všetka tekutá povrchová voda ? Bude to viac ako 200 rokov!
Množstvo vody na našej planéte je obrovské a veľká väčšina z nej je v oceánoch. A voda má mimoriadne veľkú schopnosť ukladať v sebe teplo. Preto je na mieste otázka, či oceány nemajú vplyv na vývoj pozemskej priemernej teploty. Všetko nasvedčuje tomu, že majú.
Oceány sú skutočne v prvom rade obrovským zásobníkom tepla. Teplo, ktoré je uložené v oceánoch je asi 1000 krát väčšie ako teplo, ktoré sa nachádza v atmosfére. V každej chvíli sa do oceánov ukladá 10 krát väčšie množstvo energie, ako v tej istej chvíli potrebuje pre seba celé ľudstvo. Táto vlastnosť robí z oceánov akýsi tlmič prudkých nárastov a poklesov teplôt. Najlepšie to vidno pri striedaní ročných období. V prímorských štátoch sú rozdiely medzi teplotami v lete a v zime menšie ako v štátoch, ktoré sú síce v rovnakom klimatickom pásme, ale vo vnútrozemí.
Tlmiaci efekt sa prejavuje nielen sezónne, ale aj v rámci dlhodobých zmien priemernej teploty. Vedci zistili, že až 93 % dodatočného tepla, ktoré Zem doteraz prijala v dôsledku globálneho otepľovania, skončilo v oceánoch. Bez tlmiacej funkcie oceánu by sme tu teda pravdepodobne mali oveľa teplejšie.
Oceánske prúdy sa starajú o distribúciu oceánskeho tepla medzi rôznymi časťami našej planéty, čím ovplyvňujú lokálny charakter klímy. Najznámejšie sú Labradorský a Golfský prúd. Labradorský ochladzuje východné pobrežie Severnej Ameriky a ten náš Golfský spôsobuje , že máme v západnej Európe teplé klimatické podmienky. Oba sú súčasťou väčšieho systému oceánskych prúdov. Tieto sú navzájom prepojené a v každom okamihu sa v nich presúva zhruba stokrát viac vody ako v ústí Amazonky. Zdrojmi tohto pohybu sú najmä rozdiely v teplote a hustote morskej vody.
Treťou, veľmi dôležitou vlastnosťou oceánov je ich schopnosť uchovávať v sebe oxid uhličitý. V predchádzajúcich článkoch Oblečená Zem a nahý Mesiac a Atmosféra bolo poukázané na skutočnosť, že skleníkové plyny a medzi nimi oxid uhličitý výrazným spôsobom ovplyvňujú výšku priemernej teploty na našej planéte. Z tohto pohľadu je pozoruhodné,že v oceánoch sa nachádza asi 50 krát viac oxidu uhličitého, ako ho máme v atmosfére.
Až 90 % oxidu uhličitého sa zo vzduchu do oceánu dostáva obyčajným rozpúšťaním a chemickými reakciami CO2 s vodou. Zvyšok spracuje planktón a fytoplanktón. Výsledkom sú usadeniny obsahujúce rôzne formy uhlíka, ktoré sa dlhodobo ukladajú na oceánskom dne. Pekne to ukazuje nasledujúci obrázok:
Schopnosť oceánu ukladať CO2 sa s rastúcou teplotou zhoršuje. Ak by sme postupne ohrievali minerálku, videli by sme, ako z nej odchádzajú bublinky oxidu uhličitého... Tiež sa ukazuje, že aj živým organizmom sa v teplejšej vode darí horšie a predpokladá sa, že ich schopnosť spracovávať a ukladať uhlík bude s rastúcimi teplotami klesať.
Oceán so svojou schopnosťou ukladať CO2 pôsobí ako tlmič zmien zvyšujúcich teplotu, ale pri dosiahnutí zatiaľ presne neurčených medzných parametrov ,sa môže zmeniť na ich zosilňovač.
Popri oceánskej téme sa nedá nespomenúť aj ľad. Ten oceánsky je spolu s pevninským ľadom ďalším významným prvkom, ktorý môže ovplyvňovať zmeny priemernej teploty na našej planéte. Ide tu najmä o jeho schopnosť odrážať slnečné lúče a znižovať množstvo tepla, ktoré na Zem príde a aj tu zostane. V poslednej dobe pozorujeme v Arktíde, v okolí severného pólu oveľa väčší nárast priemernej teploty, ako kdekoľvek inde. Je podozrenie, že k tomu značne prispieva úbytok oceánskeho ľadu. Biele ľadové plochy sú nahradené tmavými plochami oceánu a tie teplo neodrážajú, ale naopak pohlcujú. Ukazuje sa, že rozsah zaľadnenia mohol hrať kľúčovú roľu pri striedaní ľadových a medziľadových dôb v období posledných zhruba 1 000 000 rokov.
Ak by som mal vyhodnotiť schopnosť oceánov prispievať k výške priemernej teploty na našej planéte a mal by som k dispozícii známky ako v škole, dal by som oceánom jednotku. Rovnako, ako to bolo v prípade atmosféry. Oceány spolu s atmosférou tvoria pri formovaní charakteru klímy výrazným spôsobom previazaný, spolupracujúci a neoddeliteľný celok.
Zdroje:
The Ocean’s Carbon Balance - NASA
THE ROLE OF THE OCEAN IN CLIMATE DYNAMICS - ocean-climate.org
THE INTERACTIONS BETWEEN OCEAN AND CLIMATE - ocean-climate.org
