Zázrak prvý: pestrosť a premeny
Holandsko nie je nudné. Diverzitu cítiť v krajine, kultúre, architektúre i ľuďoch. Drobné a členité tvaroslovie historických domov stojí proti razantným a monumentálnym stavbám; priamy a niekedy drsný humor proti citlivosti a ochote pomôcť, typické holandské tváre sa miešajú s ľuďmi z iných krajín až do tej miery, že v krajine často zaznieva otázka, kto je vlastne Holanďan...
Od prvého dňa mám najatý bicykel a keďže cez deň sedím na konferencii, snažím sa aspoň ráno a podvečer vybehnúť k moru a chytať zábery v lúčoch slnka i v hmle...Tam, kde som kedysi v Scheveningene objavila čarovný park so sochami prebieha obrovská prestavba bulváru, len na konci pobrežia ešte nájdem duny, vlasatú trávu a škriekajúce čajky...
Každé ráno sa stretávam na pláži s cyklistami, bežcami, mladými ľuďmi i seniormi. Táto milá pani sa ešte pred desiatimi minútami nahá kúpala v mrazivom mori...
Mólo a bulvár sú v prestavbe. Zmizol park s pitoresknými a mierne morbídnymi sochami od Toma Otternessa,
a fotograf na bicykli fotí poslednú historickú budovu na tomto úseku pobrežia, ktorá tu ešte ostala.
Kráčam popri vábivom mori, plnom odleskov slnka, až kým neprídem k soche ženy, ktorá pozerá na obzor. "Venované všetkým, ktorí odišli preč a už nikdy sa nevrátili..." znie nápis na podstavci.
Moje Holandsko sú aj mestá: formálny a trochu jednotvárny Haag, v ktorom občas objavím nečakané prekvapenia. Dievčatá, ktoré protestujú proti zníženiu dotácií na kultúru, mrakodrapy so škimými strechami či noblesný Kurhaus z éry grandhotelov, v ktorom sa sa prvýkrát na území Holandska premietali filmy...
Zázrak druhý: ľudia
Keď si malé dievčatko z Lindengracht natiahne na hlavu saténový baret od Santa Klausa, nikto si ešte nevie predstaviť, že bude niekedy patriť k tým odfarbeným blondínam, ktoré v Jordaane nájdete s taškou v ruke na trhu, ako klebetia so susedkami či s trhovníkmi. Tí v sobotu večer s rukou na srdci a vlhkými očami spievajú jednu zo stopäťdesiatich pesničiek o Amsterdame...
Divadlo sa odohráva pred mojimi očami: skvelý źonglér a bavič si za to množstvo snímkov, ktoré som vďaka nemu nacvakala na námestí Dam zaslúži tých pár euro v klobúku.
Amsterdam len málo odpočíva - akoby všetko bolo v pohybe okrem tých najmenších... no a okrem úzkych domov okolo kanálov, ktoré sa pýšia šľahačkovými štítmi.
Behajú decká na blbuvzdorných ihriskách,
malé deti tancujú na prechodoch,
čajky útočia na tých, čo im chcú uchmatnúť kus haringa...
a spolu s farbami, slnkom a odleskom vody v kanáloch to dáva magický obraz, ktorý treba stoj čo stoj zachytiť.
Zázrak tretí: bicykle
Amsterdam žije bicyklami. To nie je Haag s širokými a bezpečnými cyklochodníkmi, prestavaný za posledných pár rokov na mesto chodcov a cyklistov, ktorý vypudil autá z verejných priestorov pod zem. To nie je kultúrna a na cyklistov zvyknutá Viedeň či Paríž, kde sa síce melú húfy áut, ale cyklistov je znesiteľne veľa. A už vôbec to nie je bezpečná a civilizovaná Kodaň s jasnými farebne odlíšenými cyklochodníkmi, kde má skoro každý cyklista na hlave prilbu a kde väčšinou zosadnú, keď križujú prechod pre chodcov. Amsterdam je pre mňa v tomto ohľade wild, wild west - dynamický a šteklivo nebezpečný. V úzkych uličkách si musím stále dávať pozor, či sa na mňa niečo nevyrúti a či ma cyklisti obiehajú sprava alebo zľava... Amsterdam jazdí bez prílb a v noci bez svetiel - za to je s približne miliónom bicyklov v uliciach.
Na bicykloch vyrážajú starí i mladí,
a úplne bežné je voziť sa na zadnom nosiči v smere jazdy,
alebo (čo som doteraz ešte nevidela) i proti smeru.
A aby to malo aj nádych elegancie, personalizácia bicyklov je úplne bežná - girlandy kvetov, farebné kapsy do školy a poťahy na sedadlo, rôzne klaksóny a nálepky...
Amsterdamské bicykle dodávajú čarovný kolorit mostom cez kanály.
Občas človek zazrie gaudíovskú lavičku,
občas obdivuje rozpitú jesennú paletu pod oblúkom mosta.
Z tajomných uličiek so supermanmi - opravármi sa pomaly stráca svetlo.
Vo vode sa rozpíja pastel oblohy,
rozsvecujú sa lampy a okná.
Za chvíľu mi ide vlak na Schiphol. Cestou míňam stovky bicyklov a semafory pre cyklistov. Malá ikonka s číslami odrátava čas, koľko zostáva do nabližšej zelenej.
Aj mojej Bratislave už beží cyklistický čas.... Snáď niekedy napíšem na blog aj o bratislavských zázrakoch, nielen problémoch...
