Pozerám sa na svet a nechávam sa inšpirovať. Zoznam autorových rubrík: Bratislava, Samospráva, Verejné priestory, Trendy v riadení a rozvoji, Pamiatky a interpretácia, Občianska participácia, Fotky, Reflexie, Pekné chvíle, Mobilita, Architektúra
Počúvala som ťa na Funku, sledovala tvoje bežecké ašpirácie na maratónoch rôznych kontinentov a nevyhla som sa ani vtipnej či stupídnej reklame, v ktorej si sa občas objavil. Nielen ja, ale aj iní ťa zrejme vnímali ako človeka, čo vie ovplyvniť mienku mladých ľudí - asi preto si sa teraz ocitol v petičnom výbore za dobudovanie projektu Bratislavského nábrežia.
Ukladám pred seba fotky. Za každou z nich je niečo - rozhovor farieb, čo sa na obrázku stretli v harmónii či kontraste; príbehy ľudí, ktorých cesty sa pred mojím foťákom križujú; story pocitov, ktoré niekedy z fotky preskočia na tých, čo na ňu pozerajú. Vyberala som dlho a možno jediné, čo majú tieto fotky spoločné je to, že som ich nafotila v jednom roku...
Je taká fotka u Miška Poláčka, druhá odspodu: slnkom ožiarené okno, Budha a petrolejka. Človek to okno uvidí raz a začne rozmýšľať: kto za tým oknom žije? Aký je človek? Komu a čomu verí?
Začali sme likvidovať rôzne priestory. Hviezdoslavovo námestie v Bratislave protitankovými stĺpmi, oblečenými do mramoru a s kamuflážou Hviezdoslavových básni navrchu, námestia v Žiline a Košiciach auparkmi. Pôvabné industriálne pamiatky - Kablovku, Cvernovku - dusíme sťahujúcou sa slučkou, vedúcou k zbúraniu či prestavbám. Teraz je na rade bratislavské Podhradie, priestor s nánosmi histórie...
Ešte pred pár dňami som si myslela, že Bratislava má v tomto jasne navrch. Ale len dovtedy, kým som po pár mesiacoch nenavštívila Banskú Bystricu.
Vždy som si myslela, že architekti sú tí, ktorí počúvajú, čo im šepká priestor, na ktorom sa chystajú niečo vytvoriť...
Venované Palimu, ktorý chcel vedieť, čo to znamená, keď rozprávame o Kamennom námestí a rozbitej uličnej čiare.
