Keď ráno vyrážame, niekedy nedokážem podľa neba posúdiť, ako bude cez deň,
oblaky sa váľajú nad obzorom a jedine to, že ich farba nie je jednoliata nám dáva šancu, že bude celkom pekne.
Ale keď ich vietor rozdriape a slnko ich začne presvecovať, tak to začína byť jasné.
Vysoké poludňajšie nebo so slabým závojom je pre mňa nudnejšie, hoci ho trochu rozveseľujú polia slnečníc za Sencom.
Popoludňajšie cirrové vlákenká (no dúfam, že som sa trafila, ale straty ani kumuly to snáď nie sú...) nad Malými Karpatami dávajú tušiť,
že večer nad Bratislavou bude veľkolepý
a že kvôli severnému pohľadu smerom na Karpaty
aj južnému pohľadu na mesto sa oplatilo bežať do vinohradov...
P.S. Viem, že sú aj ďalšie radosti fotografov. Napríklad kúpiť si nový foťák :-)
