Túto jar sa mi to splnilo stokrát. Zažila som jar na Orave, na bicykloch sme mávali čerešniam pod Plaveckým hradom, po Malom Dunaji sme sa plavili závojom vône popod vysoké biele čremchy.
Najkrajšie obrázky som si však priniesla zo svahov južného Sitna. Sedeli sme pod drapľavým konármi čerešní, ležali pod nimi, dívali sa do neba, piekli na ohni hady, sledovali biele kvety v údolí, na vrchole hory, v stráňach.
Rozlišovali sme jemnú vôňu trniek a sliviek, sledovali, ako zráža biele lupienky dážď, potom vietor... ako svietia v úbočiach a ako nakoniec zhasínajú za súmraku...













Ak teraz otvoríte okno, možno popri vôni asfaltu, prachu či trávy ucítite kvitnúce stromy...