Keď sedím celý deň v práci, takže jediné prírodné sú tie obrázky pred oknom ráno...
...naobed...
i poobede,
pokojne vystúpim o zastávku skôr, aby som sa prešla a zistila, že že ľadovec spolu s pánom Septembrom a slečnami kvapkami mi v parku naaranžovali malé zátišia. Všetko je mokré a lesklé, vduch spriezračnel. Na zemi i na kvetoch ostali ľadové krúpy. Niektoré sú biele a niektoré prijali farbu kvetov, na ktoré spadli.
Pomaly prichádza čas padania - listov, dažďových kvapiek, okvetných lupienkov muškátu, hrušiek a jabĺk zo stromu...
Keď sa začína stmievať, dostane aj vietor svoju tvár...
a rozvŕzga opustené hojdačky.
Hoci to vyzerá beznádejne, ešte príde babie leto a do chvíle, keď zostane v parku na stonke posledný lupienok je ešte času dosť...
Fotgrafom nastávajú ťažké časy. Tých farebných listov koľko bude, a koľko premien počasia :-)
