Dav mal podľa organizátorov okolo 380 zaregistrovaných hláv + desiatky gardedám a bodyguardov. Pozerala som sa okolo a začala som o sebe pochybovať, či som správne vystrojená a vyzbrojená. Do dokonalého fotografického outfitu mi strašne veľa chýbalo: Nemala som ani žlté podkolienky,
ani červenú čiapku,
ani zelenú šatku či čierny šál,
nemala som čierny rolák, vestičku s dvadsiatimi vreckami, sadru na ruke, ružu na klobúku, klobúk bez ruže,
nemala som kolobežku, no proste dokonalý loser.
Ale čo bolo najhoršie,nemala som veľké, matné, čierne delá, také, čo už zdiaľky vyzerajú že fotia samé a pri fotení šepkajú čch-čch; vo vrecku som stískala svoj ľahký striebrný automat, na ktorý som bola ešte včera taká pyšná...
Pod tlakom takej očividnej konkurencie som váhala, ale nakoniec som sa zaregistrovala. Zaplatila som vložné (aké fotogenické, však?) a vypočula si, aké témy musím za 6 hodín nafotiť a priniesť do Véčka.
A potom som sa spolu s ostatnými rozišla všetkými smermi za fotením. Ja menovite smerom k vynikajúcemu Espressu u ruže, kde som si dala čokoládové kapučíno a sama so sebou malý brainstorming, ako ďalej, aby som postupovala maximálne ergonomicky.
Fotomaratóny sú fotografické súťaže, ktoré bežia už mnoho rokov vo viacerých mestách a porota hodnotí to, ako súťažiaci vystihnú tému, do akej miery sú originálni a ako technicky kvalitne zvládnu fotky. Vedela som, že v treťom parametri dokonale prepadám, v druhom som majster klišé, tak som si povedala, že zabodujem aspoň v prvom kritériu, ale že si predovšetkým spravím pekný deň, keď už som oželela rodinný výlet na hrádzu.
Vybrala som sa na lov fotiek a po hodine som mala dokončené dve témy, až kým som nestretla mamu malého mulata Joeyho, ktorá mi za to, že som Joeymu dala dúhovú sklenenku prezradila, že fotky nemusia byť v časovom poradí, ale v tématickom (čo, ako som sa neskôr dozvedela, nebola pravda). Začala som loviť aj ostatné témy. Bolo to celkom jednoduché: keď som niekoho videla fotiť, hneď som sa pozrela, či sa neujde nejaký motív aj pre mňa.
Hlavné námestie, Kapitulská, Dóm, Hrad a potom nadol cez Hviezdoslavovove námestie - vedela som, že na tejto trase nájdem dostatok záberov. Nakoniec som zistila, že to, čo je najťažšie je dať všetkým záberom jednotiacu niť - nielen obsahovú, ale aj výrazovú a táto myšlienka ma tak vyčerpala, že som si na hrade musela dať café latte, toast a ananásový džús. A potom som už len schádzala dolu svahom, sledovala dvíhajúce sa mrakodrapy, klesajúce nevesty a ľudí, ktorí si užívali slniečko, výhľady a sami seba.
Aj ja som si to užívala až tak, že som sa spamätala mierne prineskoro a mala čo robiť, aby som z dvoch kariet vytriedila 12 obrázkov, odovzdala a vzápätí ľutovala, že som neodovzdala iné zábery... Ale v tom som tuším nebola jediná, niektorí sa museli utešovať aj mackom.
A tu je pár z tých záberov, ktoré som neodovzdala:
No nebol to zlý deň, až na to, že som stretla bývalého spolužiaka Mareka, korý ma nechal hádať, ako sa volá a jasné, že som nevedela. Napriek tomu som samú seba na záver dňa nezabudla odmeniť, ako ma naučil môj kamarát psychológ Janko - stačil mi na to kornútok pečených gaštanov.
Aj vy fotíte? Tak vám prajem všetkým dobré svetlo :-)
Doplnené trochu viac o fotomaratóne: Pravdepodobne prvý fotomaratón sa uskutočnil v r. 1998 v Berlíne, odvtedy tam prebehlo 8 ročníkov. Rozsah je širší, ako u nás; súťažiaci musia spracovať počas 24 hodín 12 tém. Podľa organizátorov (voľne preložené) "prvoradý je umelecký aspekt - nápad a fotografovanie. Dôležité je vytvoriť konzistentnú sériu a až dokonca mať dobré myšlienky". Ďalšie fotomaratóny sa už konali v Galsgowe a Cardiffe, Viedni, Kodani či v Piešťanoch - témy v Prahe sa počas troch ročníkov týkali Prahy, emócií či farieb.
Prvý bratislavský fotomaratón akoby nemal ústrednú, jednotiacutému – témy umožňovali voľnú interpretáciu v kontexte pekného dňa v Bratislave: Štartovné číslo; Sobota; My ľudia; Versus; Voľné miesta; Staré múry,staré príbehy; Keď ju miluješ, nie je čo riešiť; Ukážem ti niečo; Tusom rád; Štruktúra; Pot; Spomaľ; Reštart. Možno je škoda, že organizátori zvolili jednu z tém ako jasný odkaz na jedného zo sponzorov - ináč bolo všetko super a teším sa na budúci rok.
Doplnené 11. 11. 2007:
Tu nájdete výsledky prvého afotogalériu. bratislavského fotomaratónu. Perfektné tretie miesto v digitálnej fotografii získala blogerka Katka Ácelová.
