Odchod z Košíc 12.47. Dusno a spara, slnko nasvecuje krajinky za oknom. Všetko vyzerá idylicky. Až na občasné fabriky, smetiská, ruiny a diaľnice Slovensko dokáže ešte stále pôsobiť pastorálne...
Niekde, už ani neviem kde, sa začne dvíhať vietor a rozohráva divadlo na nebi, až kým nevygumuje posledné slnečné lúče a nepozaťahuje cez nebeské okná oblaky.
Hoci to nevidno, stromy, kríky či obilie sa sa poddávajú vetru... Z okamihu na okamih sa spustí dážď a zaleje nám okná....
...takže ďalšie kilometre ideme krokom oloveným tunelom. Prvý krát v živote mám pocit, že nás sfúkne z koľajníc...
Ďalšie fotky by boli už len rôznymi obmenami stupňa olovenosti a šľahajúcich prúdov dažďa...
Prežili sme. Pred Bratislavou sa nebo vyjasňuje, aj keď vietor ešte stále zúri.
My sme prišli, vlaky meškajú. Na stanici je plná hala čakajúcich.
Zázraky dňa ešte nekončia: keď si myslím, že je po všetkom, uvidím z okna ružovú dúhu...
a nasvietené mesto...
Za prípadné škvrny môžu ŽSR a okná vlaku. Za vysoké zrno môže nekvalitný foťák. Za rozmazané fotky môže moja chvejúca sa ruka :-)
