Za hebeňom hôr sa ukazujú prvé zore...
a nasvecujú hrebeň kohúta i hrebene striech.
Na kameňoch sa pomaly rozohrievajú električky (oficálne cifruše, ale kto ich už tak volá?); na stromoch lienky.
Pod kríkmi sa začal naťahovať trpaslík...
...a na prechádzku vyrazila aj Červená čiapočka.
Je čas na ranné nákupy,
ale kto má pod nosom záhradu, môže sa napásť priamo zo stromu, prípadne spod stromu.
Tak toto radšej nie!
Komu nestačia predošlé plody, môže si dať paradajkovú polievku
a chladný, šťavnatý melón.
Poobede slniečko začne pomaly zliezať dole; vyrába nám protisvetlo
a prepúšťa miesto šeru.
večer prichádza čas na sviečky či na oheň....
Koniec. Možno by mal ešte nasledovať nejaký západ slnka, ale gýčikov už bolo dosť :-).
Ani by som neverila, že červená môže pôsobiť v porovnaní s ostatnými farbami tak sugestívne...
Pozn: Ďakujem Tonymu, že sa so mnou podelil o know-how na ostrejšie obrázky. Ak je tu ešte niečo neostré, môžem za to už len ja sama, prípadne zlé svetelné podmienky.
