S foťákom je to ľahké: uvidím, zaostrím, cvaknem. Ale ako sa naučiť maľovať? Kde vziať trpezlivosť prestáť hodiny pri stojane; ako sa vedieť dohodnúť s akrylom či pastelom, aby mi ponúkli všetky svoje odtiene na to, aby som zachytila svoje pohľady a svoje obrazy?
A tak som využila príležitosť pozrieť sa na farby jari inými očami, maľovala, maľovala ... a keď som už nevládala, trochu aj fotila. Maľovať ako boh som sa nenaučila, ale možno som získala niečo, čo sa mi bude hodiť pre maľovanie a čo nie je zlé vedieť aj ináč...
Vecí a plátna sa dotýkaj zľahka,
niekedy stačí náznak, aby vyvolal pocit priestoru.
Nezakrývaj oči pred svetlom a teš sa z farieb a nečakaných momentov.
Biela nie je vždy biela a aj v najtmavšom tieni nájdš zvyšky dúhy.
Na veci pozeraj svojím pohľadom
a ak chceš, aby sa vedel štetec dohodnúť s plátnom, vynechaj triezve uvažovanie.
Snívaj - jedno či s otvorenými alebo zatvorenými očami.
Niekedy pristúp bližšie
a inokedy zvoľ ten správny odstup...
Objavuj maličkosti, čo potešia a nezáviď tým, čo si farby nemusia miešať, pretože celú paletu odtieňov nosia so sebou...
A keď ti o niečo ide, tak vydrž,
aj keď na začiatku to všetko vyzerá úplne ináč, tajomne a nerozlúsknuteľne,
a nie vždy sa podarí dostať na plátno to, čo sme chceli...
...za objavovanie, skúšanie, učenie sa a prvé zoznámenie sa s akrylom ďakujem Milošovi a Dade...
