Bolo by zaujímavé poznávať rôzne zeme podľa toho, akú tvár má krajina dotknutá človekom. Ináč vyzerá v Bielych Karpatoch, kde sa striedajú ovocné sady s poliami a ešte tu zazriete ľudí ručne siať,
ináč v Dolnom Rakúsku okolo Neziderského jazera, pri Dunaji v tesnom dotyku Bratislavy, na teplých oblých svahoch Hontu, na strednom Slovensku či pod Tatrami.
Kým sme bez bicykla chodili do hôr, objavovala som zázrak znovuzrodenia v lesoch a na lúkach; keď som však začala jazdiť na bicykli, objavila som nový svet meniacich sa polí, rovnako plný života, farieb a prekvapení.
Farebná paleta jemných aj ostrých odtieňov zelenej, hnedej a žltej sprevádza jarné rašenie
a obilie vyzerá ako strapatá hustá hriva.
Jedného dňa objavím kvitnúce kvietky a potom mliečne klasy
a na nich rôzne návštevy...
Občas sa s obilím hrá vietor a ženie po ňom vlny ako po mori,
od pobrežia k pobrežiu, od jedného kraja poľa k druhému.
Odtiene zelenej osviežia kvapky belasej, karmínovej a ružovej,
ako na zemi, tak aj na nebi, vysoko nad hlavami.
Raž, jačmeň, pšenica aj ovos sa farbia teplými tónmi a začínajú vyžarovať energiu...
Keď príde čas, na poliach sa objavia zvírené oblaky za kombajnami
a ostanú strniská...
Aj keď sa obilie stratí, slnečná žltá z polí nezmizne.
Sprevádzajú ju teplé odtiene hnedých a okrových farieb ako z jaskyne Lascaux,
občas v kontraste s fialovým či iným prekvapením. Na poliach sa nafukujú kapustné hlavy, cukrová repa
či kukurica
a krajina sa pomaly stáva nahou...
Iba na chvíľku: jeden deň traktory orú, na druhý deň sejú a akoby v momente sa objaví nezničiteľná zelená.
A svieti dovtedy, kým ju neprikryje prvý sneh...
Teraz, zajtra, na jar, v lete - pokračuje stále... opakované a zároveň neopakovateľné mystérium polí.
