Aké je to teda?
V prvom rade je to o úspešnom presviedčaní sa, že veci, ktoré treba nutne spraviť môžu počkať a že aj keď meteoristi hlásili na najbližie dni dážď, určite sa mýlili. Je to aj o nočnom balení sa a vstávaní na ranné vlaky, ktoré často chytáme na poslednú chvíľu...
Keď nás nakoniec autobus vyhodí pod Trangoškou a kráčame k Štefáničke, cítim závany jesene, vidím páperisté semienka vŕbiek úzkolistých, ktorými vraj kedysi v Rusku plnili vankúše. Už z lúk mizne ich nádherná ružová farba, ktorá je najkrajšia v protisvetle; vytláčajú ju modré horce luskáčovité.
V polovici cesty nás chyti neúnavný dážď, nepríjemný skôr svojou vytvrvalosťou, ako silou. Prísť však na kosť zmoknutý na Štefáničku znamená môcť si vychutnať horský luxus - teplo z pece, guláš, svištie mlieko ...
A hoci sme pôvodne plánovali vyjsť na Ďumbier, užívame si lenivé popoludnie len tak, Samko počúva Little Foxa; pozorujeme, ako sa čistia zemiaky na guláš, občas vyjdeme do hmly a potom pozeráme do blba :-), v duchu sa pripravujúc na dvojdňový prechod Nízkych Tatier na Donovaly.
Človek sa utíši, upokojí, žije okamihom - tu nie je problém dať sa s kýmkoľvek do reči. Kam idete? Odkiaľ ste prišli? Čo ste kde zažili? A potom možno obdivovať výstroj, alebo baviť sa o turistoch, akí dokážu byť nezodpovední... A tešiť sa, že chatár Fabricius je kedykoľvek schopný vyraziť pomôcť tým, ktorí to potrebujú...
Spomínam si, akým blahom bolo pre mňa dať si tu teplú sprchu, keď sme tu pred pár rokmi skončili krátky prechod Nízkych Tatier z opačnej strany a ako som si v slnku užívala na terase "nosičské" pivo.
Spí sa v osemmiestnych izbách - s niekým, o kom nič neviete zdieľate spoločný vzduch, vaše sny sa spolu preplietajú... Ráno sa každý rýchlo balí, čakáme už len na raňajky, ktoré sa roznášajú na tácke ako v pionierskom tábore...
Vonku hmla a mokro, mokro a hmla. Ideme aj my mliečnou clonou, obdivujeme nádherné výhľady na vzdialenosť desať metrov a rozsypané perličky na tráve po nočnom daždi...
Smer Chopok. Teším sa, že počasie vyženie ľudí z hôr a užijeme si trochu intimity, ktorá je na tejto trase tak zriedkavá. Trochu si pripadám ako v Andách či v Pánovi prsteňov. Oblaky sa stále pokúšajú prevaliť z pohronskej strany na liptovskú, vietor si s nimi zahráva a tak si o kamene driapu bruchá ...
Miestami sa objaví jemný zlatý nádych predierajúceho slnka, ktorý sa vzápätí stratí. Užívam si aj hmlu, aj kopce, aj výstupy a kamenné lavice chodníka, fotím, paličky sa hodia občas ako statív; užívam si to, pretože potom sa nemusím trápiť nad tým, že nás väčšina ľudí predbieha. Kedysi sme takých rýchlych nazývali stíhačky, ale zdá sa, že stíhačky sú dnes všetci okrem nás...
Na Kamennej chate - Kamienke pod Chopkom je miesta dosť, opäť skvelý čaj, ešte lepšia kapustnica a úžasné parené buchty s vanilkovou polevou, čokoládou a šľahačkou. Študujeme mapu, zdravím kývnutím hlavy známe tváre zo včera, obdivujem razítka a pohľadnice, čiapky a chlpatého hrdinu - havina, ktorý dorazený spí na lavičke...
Chopok, Dereše, Poľana, Kotliská. Tí, čo to tu značkovali, sa tu vydovádzali - to nemohli myslieť vážne? Turistické značky obsahujú neuveriteľné časy, uvádzané s presnosťou na minútu: 21 minút, 28 minút. Pre koho? V akom veku, v akej kondičke?
Teším sa na kamenné mesto a kamenných mužíkov; keď sa objavia, aj my si jedného postavíme.
A potom pomaličky začína ustupovať ostrý stegosaurovský charakter hrebeňov,
chrbáty hôr sa menia na oblejšie, hrdzavejú sa trávou a čučoriedčím.Čučoriedky sú ako lekvár, vysušené a neskutočne sladké.
Poobede začína niekto hore upratovať, otvoria sa prvé nebeské okná. Máme už za sebou veľa sediel, veľa vrcholov, veľakrát ahoj či dobrýdeň, podľa toho, koho stretávame, máme už za sebou aj Chabenec. Podarí sa mi zachytiť strácajúcu samodrú značku a pomaly klesám k útulni pod Ďurkovou.
Aj tu je teplo, ale je to o inom. Svojskejšie. Neporiadnejšie. Voľnejšie a neformálnejšie. Stretávame našich spoluspiacich z bývalej noci i trojicu českých chalanov, ktorí na hrebeni trhali rekordy a prepisovali limity.
Horcovka, petrolejky, prameň v stráni. Hore v podkroví aspoň tridsať miest na prespatie a keď to vyzerá, že strávime tichý a intímy nocľah, dovalí sa partia 11 teenagerov s mladým kaplánom a všetka tá tichosť a rozjímanie sú preč. Testujem ďalšiu polievku - šošovicovú. Je skvelá. Chatár Juraj chystá na zajtra držkovú s hubami... Pamatám si, ako nás tu pred pár rokmi privítala Marta s čokoládovým pudingom, ako sa tešila, keď dovarila polievku a vyhlásila, že kto má chuť, môže si dať...
"Ísť robiť na chatu znamenalo priblížiť sa k svetu tých, ktorých somobdivovala,získať kúsok ich prestíže. Okrem Ďurkovej som robila aj naZbojníčke či na chate pod Borišovom a na každej chate je to úplne iné...Niekde je to čistý biznis, inde spôsob života, kvôli ktorému sa vraciaš..."
Ráno vstávam prvá. Je mrazivo a spoza čierneho hrebeňa vybiehajú iskrivo zlaté baránky akoby ich niekto vypúšťal z fajky; potom fúkne a vypustí aj iskriace slniečko, až oči musím prižmúriť.
V dolinách sú ešte nastlané oblaky. Ráno je neskutočne vyumývané; kam sa podela hmla?
Moja kúpeľňa - prameň- je o šiestej ráno voľná, ale niekto zabudol zapnúť teplú vodu... Tŕpnu mi prsty a neviem, či sa skôr umývať, či fotiť mesiac alebo trblietavú vodu a trávu...
Kým sa vrátim, pomaly už vstávajú aj ostatní. Lenka, ktorú sme dva dni stretávali na hrebeni a dve noci zdieľali spoločnú miestnosť na spanie sa balí...
Ranné nadýchnutie pred odchodom. Raňajky. Noviny. Ranná káva, ranná cigareta (nie moja!), rozhovor s Jurajom... To je ten okamih na útulni, keď tí, čo tu spali, odchádzajú a tí, čo tu budú spať ešte len vyrážajú z úplne iného miesta. No na iných chatách sa šichta len začína - treba vyhodiť turistov, aby sa dalo upratať a aby sa cez deň mohlo variť, variť a zarábať...
Vyštveráme sa do sedla Ďurkovej. Jeden deň dážď, druhý deň hmla a vietor, tretí deň jasno a zlato. Keby tak boli slnečné všetky tri dni, unudím sa k smrti - takto je to malý zázrak. Vidíme v diaľke Roháče, na liptovskej strane Choč a Salatín, pred nami všetky hole, ktoré nás dnes ešte čakajú.
Stojíme na Ďurkovej a pozeráme v smere našej cesty: Zámostská hoľa. Latiborská hoľa. Veľká hoľa, Skalka, Košarisko. Veľká a Malá Chochuľa a Prašivá. Bože, to máme všetko prejsť ešte dnes?
Beláskavé Horehronie. Na opačnej strane svieti v opare Liptovská Mara...
Náš Samko, v čase putovania budúci prváčik, to zvládal najľahšie zo všetkých...
Pohľad naspäť: toto všetko sme už prešli: K Chopku treba prirátať ešte cestu spod Trangošky na Štefáničku.
Hrebeň Nízkych Tatier nie je ako vrchy , ktorými sme pred mesiacom prešli a kde sme objavovali údolia motýľov a kvetinové džungle... Tu sme stretli len niekoľko chrobáčikov, stopy po dravcoch...
ale aj to, čo som už dávno nevidela - koberce brusníc. A tam, kde sú lesné plody, určite sú aj
Janko a Marienka. Zobrala ich so sebou z Liptovskej Osady ježibaba (stará mama), ktorá vraj nepočúvla nevestu, aby nešla s deťmi až tak ďaleko...(V skutočnosti sa vraj volajú Evka a Ondrík, ale aj to je pekné, nie?)
Ešte partizánske pamätníky a pamätníky zbytočných smrtí na hrebeni...
Z Chochule vidno krásne Krížnu, ale aj Donovaly, ktoré sa snažia developeri premeniť na stredisko alpského typu. A za horizontom nás čaká záverečný únavný zostup kosodrevinou do Hiadeľského sedla a v ňom buď bivak, alebo odtiaľ popod Kozí chrbát na Donovaly.
Do Hiadeľského sedla dorazíme večer a už za tmy to nasmerujeme do Korytnice nádhernou, pohodlnou (v porovnaní s predošlým kamenistým zostupom) zvážnicou... kde nás čaká anjel na telefóne a prepotených a zničených nás berie do civilizácie...
Fajn je príliš obyčajné slovo, ktoré splošťuje všetko, čo sa zatakýmto putovaním skrýva. Za krásnymi fotkami môže byť únava, strataintimity, skromná hygiena, zúfalstvo nad kufrovaním, zničujúce výstupy a ešte zničujúcejšie zostupy. Ale aj malé osobné víťazstvá, radosť z neplánovaných stretnutí a rozľahlé galérie zážitkov...
No a keďže sú dnes moderné všelijaké trojrozmerné mapy, aj ja som si jednu pripravila - len škoda, že úsek Trangošská dolina - Štefánička - Chopok nám na nej chýba a a že sú niektoré vrcholy mierne prederavené. Ale plastický 3D efekt stojí za to, nie? Pre informáciu sme denne prešli 23 - 24 km.
Užitočné stránky o horách, trasách prechodov, útulniach, počasí atď.:
